Astronómovia narazili na neobyčajný rádiový signál prichádzajúci z centra Mliečnej dráhy. Zdrojom má byť trhlina v tzv. galaktickej „kosti“ – štruktúre pripomínajúcej obrovského vesmírneho hada. Vedci teraz skúmajú, či za zvláštnym javom stojí častica extrémnej energie – pulzar.
Čo sú „kosti“ v Mliečnej dráhe?
Pri pohľade hlboko do jadra našej galaxie vedci už v minulosti objavili zvláštne útvary pripomínajúce kosti na röntgenovom snímku. Tieto takzvané galaktické kosti sú husto koncentrované filamenty plynu a prachu, ktoré sa tiahnu pozdĺž špirálových ramien Mliečnej dráhy. Slúžia ako kozmické kolísky pre zrod masívnych hviezd. Doteraz bolo identifikovaných približne 20 takýchto štruktúr, píše portál imeteo.sk.
Zlomený had uprostred galaxie
Jednou z najpútavejších „kostí“ je objekt s dramatickým menom Galaktický stredový had. Toto 230 svetelných rokov dlhé vlákno, známe aj pod označením G359.13, nedávno vzbudilo pozornosť vedcov, pretože sa zdá, že je na viacerých miestach „zlomené“. Práve v týchto trhlinách sa objavil zvláštny rádiový a röntgenový signál.
„Hviezdy s vysokou hmotnosťou v Mliečnej dráhe sa vyskytujú hlavne v obrovských molekulárnych oblakoch (GMC) alebo obrovských molekulárnych filamentoch (GMF). Špeciálny typ GMF, ktorý sa nazýva „kosť“ Mliečnej dráhy, predstavuje najhustejšie štruktúry spojené so špirálovými ramenami,“ objasňuje nový odborný článok. Zároveň uvádza, že za posledné roky vedci identifikovali už 20 takýchto útvarov.
Podozrenie padá na pulzar
Vedci sa domnievajú, že za poruchu v galaktickej štruktúre môže pulzar – vysoko zmagnetizovaná neutrónová hviezda, ktorá sa pohybuje ohromnou rýchlosťou medzi 1,6 až 3,2 milióna kilometrov za hodinu. Zrážka tejto hviezdy s vláknom pravdepodobne narušila jeho magnetické pole, čo spôsobilo pozorované anomálie v rádiovom žiarení.
Elektróny a pozitróny (ich antihmotové náprotivky), ktoré sa pri tejto udalosti urýchlili na vysoké energie, môžu byť ďalším zdrojom signálu, ktorý vedcov zmiatol.
Galaktické záhady pokračujú
Zatiaľ ide o hypotézu, ktorú bude potrebné potvrdiť ďalšími pozorovaniami. Galaktický had, nachádzajúci sa vo vzdialenosti približne 26 000 svetelných rokov od Zeme, bude preto v hľadáčiku astronómov aj naďalej. Nové dáta by mohli objasniť nielen pôvod záhadného signálu, ale aj procesy, ktoré formujú a narúšajú tieto fascinujúce kozmické štruktúry.
