Domestifikácia zvierat, teda ich prispôsobenie životu po boku človeka, ovplyvnila nielen ich správanie, ale aj samotný tvar ich tela – vrátane lebky. Najnovší výskum evolučných biológov ukazuje, že v dôsledku šľachtenia niektoré plemená psov a mačiek nadobudli prekvapivo podobné morfologické znaky, a to napriek tomu, že ide o úplne odlišné druhy. Na zistenie upozornila TASR podľa denníka The Independent.
Za výskumom stojí evolučná biologička Abby Grace Drakeová, ktorá spolu s tímom odborníkov analyzovala 1810 trojrozmerne naskenovaných lebiek domácich mačiek, psov a ich divokých predkov. Porovnanie ukázalo, že napríklad perzské mačky a mopslíci vykazujú veľmi podobné črty lebky – najmä v oblasti sploštenej tváre.
Táto podobnosť je príkladom takzvanej konvergentnej evolúcie – procesu, pri ktorom sa u nepríbuzných druhov objavujú rovnaké znaky ako reakcia na rovnaké vonkajšie tlaky. Naopak, divergentná evolúcia označuje vývoj rozdielnych znakov u druhov, ktoré mali spoločného predka, ale postupne sa prispôsobovali odlišným prostrediam.
V prípade domácich zvierat zohráva významnú úlohu človek, ktorý dlhodobo uprednostňoval určité fyzické črty pri výbere jedincov na ďalšie množenie. Výsledkom sú plemená so zaoblenými tvárami a veľkými očami – črtami, ktoré pripomínajú ľudské bábätká. Ide o takzvané sociálne uvoľňovače, ktoré v nás vyvolávajú starostlivé správanie. Tento mechanizmus, pôvodne vyvinutý pre potreby starostlivosti o deti, sa tak preniesol aj na zvieratá.
Lenže to, čo ľudia považujú za roztomilé, má svoju cenu. Zmeny v tvare lebky u niektorých plemien viedli k vážnym zdravotným ťažkostiam – od problémov s dýchaním, cez neurologické poruchy až po komplikácie pri prirodzenom pôrode. Práve tieto následky selektívneho šľachtenia vyvolávajú čoraz väčšie znepokojenie medzi odborníkmi.
Na situáciu reaguje aj britský Výbor pre dobré životné podmienky zvierat, ktorý odporúča obmedziť ďalšie šľachtenie plemien s extrémnymi telesnými znakmi. Cieľom je zabrániť zhoršovaniu zdravotného stavu týchto zvierat a zabezpečiť, aby estetické preferencie človeka neohrozovali ich kvalitu života.
Domestifikácia síce priniesla ľuďom verných spoločníkov, ale pripomína nám aj dôležitosť zodpovedného prístupu k ich chovu – tak, aby fyzická „roztomilosť“ nikdy neprevážila nad zdravím a pohodou samotných zvierat.