Každý z nás má mamu. A hoci by si zaslúžila vďaku každý deň, v roku máme jeden špeciálny, ktorý jej patrí celý – Deň matiek. Je to sviatok plný lásky, úsmevov a často aj kytíc kvetov. No koľkí z nás vedia, odkiaľ sa tento deň vlastne vzal? Prečo sa oslavuje v máji a prečo práve druhú nedeľu? A čo má spoločné s Amerikou či dokonca s cirkvou? V tomto článku sa pozrieme na pôvod, vývoj i zaujímavosti spojené s Dňom matiek, ktorý je síce neoficiálny, no o to viac vypovedá o našich vzťahoch a hodnotách.
Prečo druhá májová nedeľa?
Deň matiek je sviatok pohyblivý, no každý rok pripadá na druhú nedeľu v máji. V roku 2025 to vychádza na 11. mája. Na rozdiel od vianočných sviatkov alebo Silvestra, nemá pevný dátum, no pravidlo je jasné. Tento výber nie je náhodný – súvisí s rozhodnutím amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý ho v roku 1914 vyhlásil za celonárodný sviatok. Práve vtedy sa napevno stanovilo, že sa bude oslavovať druhú májovú nedeľu, čo dodnes rešpektuje väčšina sveta.
Začiatky s vôňou ruží a odkazom mieru
Historicky sa za zakladateľku Dňa matiek považuje Anna Jarvisová. Svoju mamu, Ann Reevesovú Jarvisovú, chválila za to, že počas občianskej vojny v USA ošetrovala zranených bez ohľadu na ich stranu. Jej aktivity inšpirovali dcéru natoľko, že sa rozhodla vytvoriť sviatok, ktorý by vyzdvihoval obetavosť a lásku matiek. Prvýkrát sa tak Deň matiek slávil v roku 1907. Symbolom sa stal biely karafiát, kvet, ktorý Anna darovala ako spomienku na svoju mamu. O niekoľko rokov neskôr sa sviatok rozšíril po celej Amerike a následne aj za jej hranice.
Z Ameriky do Európy – aj vďaka Masarykovcom
Hoci by sa mohlo zdať, že Deň matiek je výhradne americký import, v Československu sa objavil pomerne skoro. Už v roku 1923 ho začala propagovať Alice Masaryková, dcéra prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Práve v tom roku zomrela jej matka, Charlotta Garrigue Masaryková, a Alice chcela jej pamiatku uchovať vo forme sviatku, ktorý bude vzdávať hold všetkým matkám. V predvojnovom období sa sviatok celkom dobre ujal, no po roku 1948 ho zatienil iný sviatok – Medzinárodný deň žien (MDŽ), ktorý mal politickú podporu komunistického režimu.
Sviatok matiek verzus MDŽ – rivalita alebo súlad?
Po páde komunizmu sa Deň matiek vrátil do povedomia ľudí. Nie však bez kontroverzie. Mnohí tvrdili, že ide o „západnú náhradu“ za MDŽ. Pravdou však je, že aj MDŽ má svoje korene v Amerike. Prvýkrát ho slávili socialistky v roku 1909, aby poukázali na nerovné postavenie žien. V Európe sa začal oslavovať od roku 1911. Komunisti mu neskôr dali pevný dátum – 8. marec – a vyzdvihli ho ako oficiálny sviatok žien. Dnes sa tieto dva dni skôr dopĺňajú. Deň matiek oslavuje materstvo a rodinné hodnoty, MDŽ sa venuje právam žien a ich spoločenskému postaveniu.
Nie všade v rovnaký čas
Aj keď sa vo väčšine krajín Deň matiek slávi v máji, nie je to univerzálne pravidlo. V Británii napríklad existuje napríklad Mothering Sunday, čo bol pôvodne náboženský sviatok pripomínajúci návrat do „materského kostola“. Tento sviatok prežil vďaka Constance Adelaide Smithovej, ktorá ho pred prvou svetovou vojnou oživila a dala mu širší význam. Dnes sa v Spojenom kráľovstve oslavuje štvrtú nedeľu pôstu pred Veľkou nocou a má podobný charakter ako Deň matiek v Amerike.
Nie je to štátny sviatok, ale má svoju silu
Na Slovensku ani v Česku Deň matiek nepatrí medzi štátne alebo významné sviatky. Obchody sú otvorené ako každú inú nedeľu, zamestnanci pracujú bez obmedzení. Napriek tomu má tento deň silnú symbolickú hodnotu. Je to čas, keď sa spomína na to najdôležitejšie v živote človeka – na vzťah medzi matkou a dieťaťom. Niekedy stačí kytička, inokedy objatie alebo pár slov. Dôležité je, že sa nezabudne.
Otcovia nezostávajú bokom
Aj keď sa o nich hovorí menej, existuje aj Deň otcov. Pripadá na tretiu júnovú nedeľu, v roku 2025 to bude 15. júna. V mnohých krajinách je menej rozšírený ako Deň matiek, no aj on má svoje miesto v kalendári. Jeho cieľ je podobný – oceniť rodičovskú lásku, obetavosť a výchovu.
