Vo Vatikáne sa nedávno zavŕšil proces výberu nového pápeža, ktorý prebiehal v podobe konkláve – prísne tajného stretnutia kardinálov, počas ktorého sa rozhodovalo o duchovnom lídrovi katolíckeho sveta. Zaujímavosťou je, že ešte pred samotným hlasovaním sa medzi účastníkmi objavil netradičný prvok – inšpirácia z filmového spracovania tohto procesu.
Kardinál Robert Francis Prevost, ktorý bol v čase konkláve jedným z voliteľov, sa na túto výnimočnú udalosť pripravoval nielen duchovne, ale aj prostredníctvom audiovizuálneho materiálu. Píše TA3.
Tesne pred vstupom do Sixtínskej kaplnky si zvolil netradičný spôsob, ako sa oboznámiť so zákulisím voľby pápeža – pozrel si film Konkláve, ktorý ponúka dramatizovaný pohľad na túto udalosť. Jeho brat John Prevost pre americkú televíziu WMAQ-TV, regionálnu pobočku NBC, uviedol, že Robert film sledoval ešte krátko pred začiatkom volieb. Túto voľbu vnímal ako spôsob, ako si aspoň čiastočne predstaviť, čo ho čaká v reálnom prostredí uzavretého konkláve. Brat zároveň priznal, že sa mu týmto gestom snažil odľahčiť napätie, keďže išlo o situáciu plnú očakávaní a veľkej zodpovednosti. Film tak získal význam nielen ako dramatická fikcia, ale aj ako nečakaná pomôcka pri príprave na reálne hlasovanie.
Dielo, ktoré malo premiéru len niekoľko mesiacov pred smrťou pápeža Františka, si údajne nezískalo pozornosť len medzi laikmi, ale aj medzi samotnými kardinálmi.
Podľa magazínu Politico si viacerí členovia kardinálskeho zboru pozreli film ešte pred voľbou, niektorí dokonca spoločne v kine. Pre mnohých, najmä tých, ktorí sa v komplikovanej dynamike vatikánskej politiky zatiaľ príliš neorientujú, bol film cenným zdrojom informácií. Vzhľadom na to, že konkláve sa zúčastnilo 133 kardinálov, z ktorých väčšinu vymenoval ešte zosnulý pápež František, išlo v mnohých prípadoch o ich prvú účasť na takejto udalosti. Mnohí pochádzali z menších, doteraz menej známych diecéz a potrebovali si urobiť predstavu o priebehu volieb.
Samotný film Konkláve v réžii Edwarda Bergera, v ktorom hrá hlavnú úlohu Ralph Fiennes, prináša sugestívny obraz vnútorných mechanizmov výberu pápeža – od zákulisných intríg, cez vnútorné spory až po napätý záver, kedy je zvolený kandidát, ktorého pôvodne nikto nepovažoval za favorita. Práve takýto scenár sa napokon do istej miery preniesol aj do reality.
Novozvolený pápež Lev XIV., vlastným menom Robert Prevost, totiž nepatril medzi najvážnejších kandidátov. Mnohí ho vnímali ako outsidera – predovšetkým preto, že Spojené štáty americké nikdy predtým nemali svojho pápeža a samotný Prevost bol vymenovaný za kardinála len pred dvoma rokmi. Navyše veľkú časť svojho kňazského života prežil v Peru, ktorého občianstvo neskôr prijal. Ani on sám si neveril, že by sa mohol stať hlavou cirkvi, čo podľa jeho brata zdieľala aj jeho najbližšia rodina.
Očakávania sa však nenaplnili – po štyroch kolách hlasovania vyšiel z komína Sixtínskej kaplnky biely dym a svet spoznal meno nového pápeža. Ten svoj prvý príhovor adresoval veriacim v španielčine a taliančine – jazykoch, ktoré dobre ovláda vďaka svojej medzinárodnej kňazskej dráhe. Jeho zvolenie zároveň ukázalo, že aj zdanlivo okrajoví kandidáti môžu prekvapiť, ak sú v správnom čase na správnom mieste.
