Slintačka a krívačka – názvy, ktoré možno znejú ako niečo vzdialené z veterinárnych učebníc, sa však v týchto dňoch stávajú nočnou morou slovenských mliekarov. Ide o vysoko nákazlivé ochorenie postihujúce dobytok, ktoré sa aktuálne rozšírilo najmä v juhozápadnej časti Slovenska. Práve tam došlo k strate až 13 % surového kravského mlieka, čo v celoslovenskom meradle predstavuje zhruba 7 % celkovej produkcie.
Zníženie množstva dostupnej suroviny však nezostáva len na úrovni farmárov. Do lavíny problémov sa postupne zapájajú aj spracovatelia, predajcovia a, napokon, aj samotní spotrebitelia. Menej mlieka na trhu znamená vyšší dopyt a ten logicky tlačí ceny nahor. Najmä ak sa do hry zapoja aj susedné krajiny, ako napríklad Česká republika, ktoré majú o slovenské mlieko záujem a sú ochotné zaň zaplatiť viac.
Leto bez zľavneného mlieka
Za bežných okolností by s príchodom teplých mesiacov klesal aj obsah tuku a bielkovín v mlieku, čo by obvykle znamenalo aj mierne zníženie cien. Tento rok však bude vývoj úplne opačný. Slovenskí spracovatelia totiž nemajú na výber – ak chcú udržať výrobu, musia za surovinu ponúknuť viac.
Ako uviedlo Teraz.sk, tento trend sa priamo prejaví v cenách bežných výrobkov ako maslo, syry, jogurty či smotana. Ich výrobná cena sa zvyšuje už na úrovni nákupu základnej suroviny – kravského mlieka. Spotrebiteľ si tak priplatí aj za každodenné položky, ktoré boli ešte donedávna relatívne stabilné.
Nový daňový balíček zamiešal karty
Okrem problémov so zdravotným stavom zvierat a výpadkom suroviny zaťažuje mliekarenský sektor ďalší nepríjemný faktor – transakčná daň. Hoci štát zaviedol zníženú DPH na vybrané potraviny ako krok na podporu poľnohospodárstva a potravinárstva, súčasne implementoval aj novú formu dane, ktorá sa dotýka práve spracovateľov.
- Už po prvom mesiaci účinnosti vyčíslili mliekarne náklady na približne 100 000 eur
- Ročne tak môžu tieto dodatočné výdavky dosiahnuť minimálne 1,2 milióna eur
- Tieto sumy bude nevyhnutné preniesť do finálnych cien produktov
Z pohľadu bežného spotrebiteľa to znamená ďalší zásah do rodinného rozpočtu. Ceny mliečnych výrobkov porastú nie preto, že by si to výrobcovia priali, ale preto, že ich k tomu tlačia objektívne okolnosti – menej suroviny, viac konkurencie zo zahraničia a nové daňové povinnosti.
Mliekarne na hrane ekonomickej udržateľnosti
Náklady spojené so zdravotnými opatreniami, výpadkom produkcie a daňovým zaťažením sú pre mnohé podniky likvidačné. Mliekarenský priemysel síce ešte stojí, ale jeho stabilita je ohrozená. V tejto situácii môžu byť aj obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi krehké, keďže výpadky v dodávkach a vyššie náklady komplikujú plnenie zmluvných podmienok.
Výrobcovia apelujú na obchodníkov aj zákazníkov, aby si uvedomili vážnosť situácie a ostali verní domácim výrobkom. Bez tejto podpory totiž hrozí, že slovenský trh zaplavia lacnejšie, no často menej kvalitné náhrady zo zahraničia.
Prečo práve teraz?
Súhra negatívnych faktorov – choroby, nižšia produkcia, konkurencia a nové dane – zasiahla odvetvie v nevhodnom čase. Slovensko sa už roky usiluje o sebestačnosť v oblasti potravinárskej výroby. Ak sa však situácia nevyrieši, bude sebestačnosť len ilúziou.
Spotrebitelia tak musia rátať s tým, že výrobky, ktoré si denne vkladajú do košíka, budú čoraz drahšie. Kým ešte nedávno sa dalo kúpiť maslo za prijateľnú cenu, v blízkej budúcnosti to môže byť luxus. Syry, ktoré boli bežnou súčasťou desiaty, sa stanú položkou, ktorú si bude treba rozmyslieť.
Slovenskí mliekari preto dúfajú, že sa situácia čoskoro stabilizuje – že sa podarí zvládnuť nákazlivé ochorenia, vyvážiť daňové zaťaženie a obnoviť dôveru na trhu. Dovtedy však musíme rátať s tým, že cena za mliečne výrobky už nebude taká, na akú sme boli zvyknutí.
