Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že slovenská ekonomika drží stabilitu – podľa oficiálnych štatistík mzdy medziročne stúpajú naprieč všetkými sledovanými sektormi. No ak sa pozrieme hlbšie, zistíme, že ide len o nominálne hodnoty. Skutočná kúpna sila ľudí, teda to, čo si za svoje peniaze môžu dovoliť, klesá. Inflácia je totiž stále prítomná a v mnohých prípadoch prevyšuje rast platov.
Z desiatich sledovaných odvetví si v reálnom vyjadrení – teda po očistení o infláciu – polepšili len štyri. Zamestnanci v ubytovacích službách si napríklad prilepšili o tri percentá, no v sektoroch ako veľkoobchod alebo priemysel reálne mzdy klesli. Tento nepomer ukazuje, že napriek oficiálnym číslam ľudia cítia, že ich peniaze majú menšiu hodnotu než pred rokom.
Odvetvia v červených číslach
Ako uviedli Peniaze.sk, aj keď za prvý štvrťrok 2025 bol zaznamenaný rast platov v ôsmich z desiatich odvetví, len niektoré z nich dokázali odolať tlaku inflácie. Ubytovanie je jednoznačný víťaz – reálne mzdy tu narástli o vyše štyri percentá. Naopak, priemysel, veľkoobchod a trhové služby stagnujú alebo strácajú. Kým v priemysle bol rast ledva postrehnuteľný, vo veľkoobchode mzdy v reálnom vyjadrení klesli o percento.
Tieto čísla nie sú len o platoch – odrážajú aj to, v akom stave sa dané odvetvie nachádza. Klesajúce mzdy často signalizujú problémy firiem, ktoré sa snažia šetriť a znižovať náklady. Prvým opatrením býva zastavenie rastu platov alebo ich reálny pokles.
Zamestnanosť ide dolu
Okrem reálnych miezd klesajú aj počty pracujúcich. V siedmich z desiatich sledovaných sektorov bol zaznamenaný medziročný pokles zamestnanosti. Najhoršie dopadol veľkoobchod, kde počet zamestnancov klesol takmer o štyri percentá. Problémy hlásia aj doprava a skladovanie.
Výnimkou sú sektory ako ubytovanie či gastronómia, ktoré zaznamenali rast počtu pracovníkov. V prípade ubytovania sa zamestnanosť zvýšila o 3,2 %, čo môže súvisieť s oživením cestovného ruchu alebo vyššou sezónnou aktivitou. Aj keď sú tieto čísla pozitívne, ide skôr o výnimky v celkovo nepriaznivom trende.
Inflácia sa zmierňuje, no nie všade
Dobrou správou pre slovenské domácnosti je, že inflácia mierne poľavila. V apríli dosiahla 3,7 %, čo je najnižšia hodnota v roku 2025. Rast cien sa tak spomalil, a to najmä vďaka poklesu cien palív, áut a alkoholických nápojov. Ceny alkoholu klesli najvýraznejšie za posledné roky – napríklad víno zlacnelo o 3,5 % a pivo o vyše dve percentá.
Na druhej strane však pokračuje zdražovanie v oblastiach, ktoré sú pre domácnosti zásadné. Ceny bývania a energií narástli, aj keď len mierne, o 0,2 %. Oveľa výraznejší nárast bol však pri nájomnom – tam ide o zvýšenie až o 2,2 %. Tieto náklady často tvoria podstatnú časť rodinného rozpočtu, preto majú vyššiu váhu než napríklad ceny alkoholu.
Najviac zdraželi potraviny a vzdelávanie
Napriek miernemu spomaleniu inflácie mnohé domácnosti stále cítia tlak cien najmä pri základných výdavkoch. Potraviny medziročne zdraželi o 3,6 %, pričom najvýraznejšie rástli ceny olejov, tukov a mliečnych výrobkov. Oleje a tuky stúpli o viac ako 16 %, čo je dramatický skok, ktorý zasahuje najmä nižšie príjmové skupiny.
Ešte výraznejší rast cien sa týka sektora vzdelávania – tu ceny narástli o 10,2 %. Hoci ide o oblasť, ktorú si ľudia neplatia denne ako potraviny či bývanie, vyššie náklady na školné, kurzy alebo učebné pomôcky predstavujú významnú finančnú záťaž, najmä pre rodiny s viacerými deťmi.
Trh práce pod tlakom úspor
Firmy na Slovensku čoraz častejšie pristupujú k úsporným opatreniam. Zníženie zamestnanosti v kľúčových odvetviach signalizuje, že podniky čelia neistým vyhliadkam a snažia sa obmedziť náklady všade, kde sa dá. Mzdy stagnujú alebo klesajú, počet zamestnancov sa redukuje a mnohé pozície sa neobsadzujú.
Na celkovej situácii sa podpisuje aj klesajúca kúpna sila obyvateľstva – keď si ľudia nemôžu dovoliť míňať ako predtým, klesá dopyt po tovaroch a službách, čo má negatívny vplyv na celý reťazec ekonomiky. Úbytok zákazníkov znamená pre firmy menšie tržby, čo následne vedie k prepúšťaniu alebo zmrazeniu platov.
Táto špirála môže v budúcnosti prerásť do vážnejšieho problému, ak sa situácia na trhu práce a v oblasti reálnych miezd nezmení. Slovensko tak stojí pred výzvou, ktorú nebude možné vyriešiť len štatistikami, ale najmä konkrétnymi ekonomickými rozhodnutiami.