Mnohí ľudia si celý život myslia, že odvody, ktoré platia zo svojej mzdy, sa zhromažďujú na ich osobnom účte a čakajú ich v starobe ako spravodlivá odmena. Pravda je však oveľa menej romantická. Slovenský dôchodkový systém v tzv. prvom pilieri funguje na priebežnom princípe. Znamená to, že všetky odvody, ktoré dnes zamestnanci a zamestnávatelia posielajú do Sociálnej poisťovne, sú okamžite použité na vyplácanie dôchodkov súčasným penzistom.
Inak povedané, štát tieto peniaze nezamyká do trezoru s menovkou „na dôchodok pre Jozefa z Košíc“, ale ich okamžite minie na vyplácanie dôchodkov pani Anne z Banskej Bystrice. Je to systém solidarity medzi generáciami, ale zároveň aj veľké riziko pre tých, ktorí ešte len pracujú a spoliehajú sa, že raz dostanú späť to, čo celý život posielali do systému.
Koľko vlastne platíme?
Každý pracujúci občan Slovenska odvádza nemalé percento zo svojej mzdy na dôchodkové poistenie. Ako píše Finsider.sk, štyri percentá platí priamo zo svojho hrubého platu a ďalších 14 percent odvádza jeho zamestnávateľ. V praxi tak ide až 18 percent z hrubej mzdy mesačne na dôchodkové poistenie. Okrem toho si zamestnanci strhávajú aj ďalšie odvody, ktoré idú do systému zdravotného poistenia či poistenia v nezamestnanosti.
Znie to ako veľká suma a človek by čakal, že si za 30 či 40 rokov práce takto „odloží“ na slušný dôchodok. Lenže takto systém nefunguje.
Vzorec, ktorý rozhoduje o vašej penzii
To, koľko dostanete na dôchodku, nezávisí priamo od toho, koľko ste počas života poslali do Sociálnej poisťovne. Suma vašich odvodov je skôr nepriamym vstupom do zložitého výpočtu. Kľúčové sú tri faktory: koľko rokov ste pracovali, aký ste mali plat v porovnaní s priemernou mzdou na Slovensku a aká je aktuálna dôchodková hodnota v čase odchodu do dôchodku.
Na základe hrubej mzdy sa určuje tzv. priemerný osobný mzdový bod (POMB). Ak niekto zarábal celý život priemernú mzdu, jeho POMB bude 1. Ak zarábal polovicu, jeho POMB bude 0,5. Tento koeficient sa potom vynásobí počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Výsledok je vaša mesačná penzia.
Mení sa to? Mení a často
Výška dôchodku je určená podľa zákona, ktorý sa však môže kedykoľvek zmeniť. A v minulosti sa už menil niekoľkokrát. Napríklad len pred tromi rokmi parlament upravil výpočet aktuálnej dôchodkovej hodnoty tak, že jej rast sa spomalil. Výsledkom sú nižšie dôchodky pre nových penzistov.
To znamená, že aj keď človek celý život pracoval podľa pravidiel a platil odvody, nemusí mať istotu, že jeho dôchodok bude postačujúci. Všetko závisí od vývoja legislatívy a ekonomiky.
Demografická kríza na obzore
Jedným z najväčších problémov, ktoré pred dôchodkovým systémom stoja, je starnutie populácie. Ľudí, ktorí poberajú dôchodok, pribúda. Naopak, pracujúcich, ktorí ho financujú, bude ubúdať. Aktuálne je na Slovensku viac ako milión dôchodcov, pričom aktívnych pracujúcich je približne 3,6 milióna. Odhady hovoria, že do roku 2050 klesne počet pracujúcich na 2,9 milióna, zatiaľ čo dôchodcov bude až 1,5 milióna.
To znamená, že z každého odvedeného eura bude treba pokryť dôchodok väčšiemu množstvu ľudí. Ak nebude ekonomika rásť výraznejším tempom alebo ak sa systém zásadne nezreformuje, dôchodky sa môžu znížiť alebo budú ešte viac závislé od dotácií štátu.
Štát ako dofinancovateľ
Sociálna poisťovňa už dnes vypláca oveľa viac peňazí, než koľko získa z odvodov. V roku 2024 musel štát do systému doplniť 2,75 miliardy eur. Bez týchto peňazí by dôchodky jednoducho nemohli byť vyplatené v plnej výške. V praxi to znamená, že poisťovňa má peniaze len na desať dôchodkových splátok ročne, ale vypláca ich trinásť.
Systém teda stojí a padá na tom, že štát každý rok zalepí dieru z iných zdrojov – či už z daní, pôžičiek alebo iných príjmov. A to nie je dlhodobo udržateľné.
Budúcnosť dôchodkov: menej a neskôr?
Podľa ekonóma z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, Vladimíra Baláža, sa budú musieť dôchodky v budúcnosti prispôsobiť novým demografickým a ekonomickým realitám. Miera náhrady – teda percento bývalého platu, ktoré dôchodca dostáva ako penziu – bude pravdepodobne klesať. Inak sa systém jednoducho neudrží.
A hoci dôchodok ako taký bude vyplácaný aj naďalej, nebude sa dať spoliehať na to, že postačí na dôstojný život. Spoliehať sa výlučne na štátny dôchodok môže byť do budúcna riskantné. Aj preto ústava síce garantuje „primerané zabezpečenie“, ale o konkrétnej výške sumy už mlčí.
