Aj keď sa inflácia v posledných mesiacoch mierne spomalila, odborníci varujú, že to nebude trvať dlho. Podľa aktuálnych analýz nás už čoskoro čaká nový nárast cien, ktorý zasiahne prakticky každého. Vrchol tejto inflačnej vlny by sme podľa analytikov mali pocítiť v lete, kedy sa očakáva rast cien až na úroveň 4 %. Takýto vývoj môže citeľne ovplyvniť každodenný život bežných domácností.
Za týmto vývojom nestojí len prirodzený rast cien, ale najmä zásahy zo strany štátu. Kľúčovými dôvodmi sú nové konsolidačné opatrenia, ktoré majú posilniť verejné financie, no zároveň zaťažujú rozpočty domácností. Reč je predovšetkým o zvýšenej DPH a novej dani z finančných transakcií, ktorá začne platiť od apríla budúceho roka.
DPH a nové dane ako spúšťače zdražovania
Zvýšená daň z pridanej hodnoty, ktorú vláda zaviedla ako súčasť ozdravného balíka, sa už postupne premieta do cien tovarov a služieb. Niektoré sektory reagujú pomalšie, no celkovo sa očakáva, že v priebehu niekoľkých mesiacov dôjde k všeobecnému zdražovaniu.
Zásadným faktorom podľa kryptomagazin.sk, bude aj nová transakčná daň. Hoci začne platiť až od budúceho apríla, trhy a firmy sa na ňu pripravujú už teraz. To spôsobuje predbežné zvyšovanie cien najmä v sektore finančných služieb, ale aj v bežných nákupoch, kde sa firmy snažia zohľadniť vyššie náklady dopredu.
Energie pod kontrolou, ale za cenu spomalenia reforiem
Istým spôsobom sa podarilo obmedziť nárast cien vďaka štátnemu stropu na ceny energií. Tento krok mal pozitívny vplyv na infláciu, no zároveň znižuje efektivitu iných konsolidačných snáh. Vláda tak čelí dilemám – buď zachová nižšie ceny energií a brzdí reformy, alebo uvoľní kontrolu a riskuje ešte rýchlejší rast cien.
Tento paradox komplikuje situáciu a vytvára neistotu aj medzi spotrebiteľmi. Ľudia sa obávajú ďalšieho vývoja a začínajú viac šetriť, čo sa následne premieta do zníženej spotreby. Tento trend môže paradoxne infláciu tlmiť, ale zároveň spomaľuje rast ekonomiky.
Vonkajšie faktory zatiaľ zmierňujú tlak
Nie všetky správy sú však negatívne. Externé faktory, ako napríklad klesajúce ceny ropy, pomáhajú udržiavať infláciu na uzde. Pokles cien pohonných látok je vítaný najmä v čase, keď domáce opatrenia smerujú k zdražovaniu. Analytici zdôrazňujú, že nebyť týchto pozitívnych vplyvov zo zahraničia, inflácia by dnes mohla byť ešte vyššia.
Dôležitú úlohu zohráva aj globálna ekonomická situácia. Napríklad americká colná politika ovplyvňuje svetový dopyt po rope, a tým aj jej cenu. Vďaka týmto tlakom zostáva cena benzínu na prijateľnej úrovni, čo sa pozitívne odráža aj na peňaženkách slovenských vodičov.
Štatistiky zatiaľ ukazujú mierny optimizmus
Podľa údajov Štatistického úradu sa inflácia v apríli medziročne pohybovala na úrovni 3,7 %, čo je o niečo menej ako marcová hodnota 4 %. Aj medzimesačný nárast cien bol len minimálny – konkrétne o 0,1 %. Ide tak o najpomalšie tempo rastu cien v tomto roku.
Analytici Národnej banky Slovenska poukazujú na spomalenie zdražovania bežných tovarov a znížené náklady na tankovanie ako hlavné dôvody tohto vývoja. Avšak zároveň upozorňujú, že ide len o dočasný jav a s príchodom leta sa situácia môže rýchlo zmeniť.
Dôchodkový systém pod tlakom – ďalšie dôvody na obavy
Okrem rastúcich cien musia Slováci počítať aj s dlhodobými výzvami v oblasti dôchodkov. Sociálna poisťovňa už dnes vypláca viac, než koľko vyberá na odvodoch. Rozdiel musí dorovnať štát, čo predstavuje značné zaťaženie verejných financií. Minulý rok štát dotoval dôchodky sumou 2,75 miliardy eur.
Problém zhoršuje aj demografický vývoj – obyvateľstvo starne, rodí sa menej detí a počet ekonomicky aktívnych ľudí klesá. V roku 2050 bude podľa odhadov na približne 2,9 milióna pracujúcich pripadať až 1,5 milióna dôchodcov. Takýto trend znamená, že udržateľnosť systému bude čoraz náročnejšia.
Príklad z praxe ukazuje realitu dôchodkov
Na výpočet dôchodku sa často pozeráme abstraktne, ale konkrétny príklad hovorí jasne. Muž, ktorý pracoval 40 rokov a poberal priemernú mzdu, má dnes nárok na dôchodok vo výške približne 765 eur mesačne po započítaní valorizácie. Pri súčasných cenách a rastúcej inflácii však táto suma nemusí postačovať na dôstojné živobytie.
Ak sa zároveň zníži pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami, dôchodkové dávky budú musieť byť buď znižované, alebo ešte výraznejšie dotované z verejných peňazí. A to môže znamenať ďalšie zásahy do rozpočtu bežného občana – cez dane, odvody alebo nové poplatky.
Budúcnosť peňaženiek: viac šetrenia, menej míňania
Na pozadí všetkých týchto trendov sa mení aj správanie slovenských domácností. Očakávania rastu cien a neistoty ohľadom dôchodkov vedú k zvýšenému sklonu k šetreniu. Ľudia odkladajú väčšie nákupy, premýšľajú nad každým výdavkom a snažia sa vytvoriť si finančnú rezervu na horšie časy.
Aj keď sa to môže zdať ako rozumný krok, má to vedľajšie účinky. Nižšia spotreba brzdí ekonomiku, ktorá potrebuje stabilný dopyt. Tento bludný kruh sa môže v budúcnosti ešte prehĺbiť, ak sa štát rozhodne pre ďalšie konsolidačné opatrenia. Výsledkom tak môže byť ešte vyššia inflácia a ďalší tlak na naše peňaženky.
