Bývalá tenistka a exposlankyňa NR SR Romana Tabaková (34) dnes žije celkom iný život než pred pár rokmi. Materstvo ju podľa vlastných slov zmenilo od základov a aj keď nešlo o ľahkú cestu, dnes hovorí o vďačnosti a vnútornej sile.
Zo športu a politiky do sveta rodičovstva
Romana Tabaková, ktorá bola známa najmä ako profesionálna tenistka a neskôr ako poslankyňa parlamentu, je predovšetkým mamou. Spolu so synom Izákom prešla turbulentným obdobím, ktoré jej pomohlo dospieť a nájsť rovnováhu. „Je to moje prvé dieťa, chodila som na terapie a k psychologičke a veľa si o tom študujem, takže to nebola automatika. Ku všetkému som musela dospieť,“ priznala Tabaková pre denník Nový Čas.
Začiatky boli náročné
Romana otvorene priznáva, že prvé mesiace ako slobodná mama boli psychicky náročné. Hoci dnes pôsobí vyrovnane, nebolo to tak vždy. „Bolo veľmi ťažké obdobie, keď som si myslela, že Izák je len môj. Neskôr som však pochopila, že to tak nie je,“ zverila sa.
Dnes už vie, že dieťa potrebuje oboch rodičov, a preto sa vedome rozhodla otca z výchovy nevytesňovať: „Ja som veľmi vyzretý typ matky. Jeho otca z jeho života vôbec nevytesňujem. Musela som sa naučiť s ním spolupracovať.“
Každodenný kontakt
Vzťahy medzi Tabakovou a otcom malého Izáka sa časom stabilizovali. Hoci ich partnerstvo nevydržalo, ako rodičia sa snažia spolupracovať a vytvárať pre dieťa bezpečné prostredie. „Ja mám s ním dnes dobrý vzťah. Je s ním v kontakte každý deň a snažíme sa, aby cítil, že má oboch rodičov,“ vysvetlila, pričom sa netají tým, že musela zmeniť spôsob uvažovania.
Neplánované tehotenstvo
Romana Tabaková neváha povedať, že Izák do jej života prišiel neplánovane. Napriek tomu je presvedčená, že jej syn je tým najväčším darom, aký mohla dostať. „Aj keď Izák nebol plánový, tak som veľmi vďačná, že som si ho nechala a on je úžasné dieťa a vždy mi v škôlke trhá kvety,“ dodala.
Materstvo ako životná škola
Bývalá poslankyňa opisuje materstvo ako najväčšiu životnú výzvu. Nie vždy to bola jednoduchá cesta, no práve vďaka nej sa podľa vlastných slov stala pokojnejšou, trpezlivejšou a uvedomelejšou ženou. „Je to moja najväčšia životná škola,“ uzavrela úprimne.
