Popularita vládnej koalície na Slovensku výrazne klesá a podľa najnovšieho volebnému modelu agentúry Ipsos pre Denník N by Smer spolu s Hlasom nedokázali zostaviť vládu ani s podporou extrémistickej Republiky. Naopak, opozícia by získala väčšinu aj bez účasti Demokratov v parlamente. Potrebovali by však Matoviča.
Ak by sa parlamentné voľby konali teraz, víťazom by bolo Progresívne Slovensko, ktoré si dlhodobo drží rastúcu podporu a stabilne vedie v prieskumoch. Po miernom poklese na začiatku roka jeho preferencie v máji vzrástli z 21,4 % na 21,9 %.
Smer oproti marcu zaznamenal výrazný pokles o 2,5 percentuálneho bodu na 19,6 %, čo predstavuje štatisticky významný prepad. Tretie miesto obsadila Republika, ktorá si polepšila z 7,3 % na 9,4 %, čím prekonala Hlas, ktorý sa naopak prepadol na historické minimum s 8,4 % po poklese o viac ako štyri percentuálne body. Podľa riaditeľa Ipsosu Jakuba Hankovského sa Hlas prvýkrát dostal pod desať percent a stratil viac než polovicu svojich voličov od minulého roka pod vedením Matúša Šutaja Eštoka.
Pokles populistických nacionalistov
Dlhodobý trend ukazuje úbytok podpory celého populisticko-nacionalistického bloku, ktorý tvoria Smer, Hlas, Republika a SNS. Kým vlani v lete tento blok dosahoval takmer 50 % preferencií, aktuálne je to len 43,2 %. Naopak, opozičné strany zaznamenali nárast z približne 43 % na 47,3 %. Medzi nimi rastie najmä Progresívne Slovensko a hnutie Slovensko Igora Matoviča.
Medzi menšími stranami si stabilné miesto drží KDH s 7,5 %, hnutie Slovensko posilnilo na 7,3 %, SaS má 6,6 %. Tesne pod päťpercentnou hranicou sú Maďarská aliancia (4,8 %) a Demokrati (4,7 %). Sme rodina Borisa Kollára dosahuje 3,6 % a SNS len 3 %.
Vládu by skladala opozícia
Volebný model podľa Ipsosu by znamenal v parlamente tieto mandáty: Progresívne Slovensko 41, Smer 37, Republika 17, Hlas 16, KDH 16, hnutie Slovensko 19 a SaS 12 poslancov. Koalícia Smer-Hlas-Republika by mala len 70 mandátov, čo nestačí na zostavenie vlády. Naopak, koalícia PS, KDH, hnutia Slovensko a SaS by mala 80 mandátov a pohodlnú väčšinu. Bez hnutia Igora Matoviča by opozícia vládu nezložila.
Podľa detailných dát sa volebný potenciál Hlasu výrazne znížil z 29 % v marci na 19,5 % v máji, pričom jeho voličské jadro kleslo z 6,1 % na 4,3 %. Voliči Hlasu sú menej presvedčení o svojej voľbe v porovnaní s inými stranami, čo znamená, že časť z nich sa od Hlasu odkláňa, najmä mladší voliči, ktorí prechádzajú často k Progresívnemu Slovensku. Elektorát Hlasu sa čoraz viac podobá na starších voličov Smeru s nižším vzdelaním.
Smer tiež zaznamenal pokles preferencií a potenciálu, hoci miernejší než Hlas. Jeho voličské jadro sa zmenšilo z 13,6 % na 12 %, no Smer zostáva stranou s najväčším podielom nespokojných voličov, ktorí ho považujú za „najviac nenávidenú“ stranu, keďže viac ako 32 % respondentov ju označilo za neprijateľnú.
Najväčšej popularite sa stále teší Čaputová
Čo sa týka dôvery v politikov, najvyššiu má stále prezidentka Zuzana Čaputová (vyše 45 %), nasledovaná prezidentom Petrom Pellegrinim (43 %). Medzi aktívnymi politikmi sú na popredných miestach Ivan Korčok (34,4 %) a Michal Šimečka (30,5 %). Premiér Robert Fico má dôveru 29,5 %, zatiaľ čo predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok je na siedmom mieste s dôverou 25,4 %, pričom 30 % jeho vlastných voličov mu nedôveruje.
