Aj napriek obrovskému úspechu zostáva Helena Vondráčková nohami pevne na zemi. Sama tvrdí, že roky v žiari reflektorov ju nijako nepoznamenali.
Spevácka kariéra tejto legendy českej hudobnej scény, ktorá sa začala už v jej sedemnástich rokoch, bola podľa nej samou príjemnou cestou, na ktorej sa vždy snažila zodpovedne pracovať. Výsledok sa dostavil – dnes žije tak, ako si vždy predstavovala. Jej spokojnosť sa neobmedzuje len na pódiové vystúpenia či štúdiovú prácu. Ako uvádzajú Lidové noviny, Helena je už viac než dvadsať rokov šťastná aj v osobnom živote, a to po boku svojho manžela a zároveň agenta Martina Michala.
Aj keď sa spočiatku vydávať neplánovala, rozhodnutie napokon padlo až po určitom symbolickom rituáli. V súčasnosti si udržiava vitalitu nielen vďaka potrebnému oddychu, ale aj pravidelným fyzickým aktivitám. Ako sama prezradila, každé ráno si dopraje buď plávanie, alebo zostavu cvikov kombinujúcich jogu, posilňovanie a cviky zamerané na chrbticu – a túto rutinu dodržiava denne.
Ani pohyb však nestačí. Helena si dáva záležať aj na stravovaní. Vedome si plánuje, čo a kedy zje, pretože si chce udržať energiu, ktorú potrebuje najmä na koncerty a stretnutia s fanúšikmi. Jej štíhla postava, ktorú by jej mohli závidieť mnohé ženy v jej veku, nie je náhoda.
Od debutu k legende
Rodáčka z východočeských Slatiňan vstúpila do sveta šoubiznisu ako veľmi mladé dievča – v roku 1964, keď triumfovala v speváckej súťaži Hľadáme nové talenty. Po tomto úspechu získala miesto v divadle Rokoko, kde sa stretla s Martou Kubišovou a Václavom Neckářom. Spolu vytvorili legendárne trio Golden Kids, ktoré krátky čas dosahovalo úspechy doma aj v zahraničí. Projekt sa však rozpadol po necelých pätnástich mesiacoch, keďže Kubišovej bolo zakázané verejne vystupovať, a tak sa všetci traja vydali na sólové dráhy.
Helena Vondráčková vydala počas svojej kariéry viac než štyridsať albumov, koncertovala po celom svete a stala sa najvýraznejšou českou speváckou exportérkou. K oceneniam, ktoré za tie roky získala, sa občas sama vracia s údivom: „Keď sa obzriem späť, sama nechápem, čo všetko som dokázala. Nie som človek, ktorý by sa chválil, ale každé ocenenie ma veľmi potešilo. Keď sa pozriem na všetky tie trofeje a sošky, hovorím si, že som sa veru nenudila,“ zasmiala sa.
Chuť ukončiť kariéru nikdy nepocítila. Naopak – stále ju teší nielen tvorba a vystupovanie, ale aj popularita, ktorá s tým prirodzene súvisí. Keď ju ľudia na ulici spoznajú alebo pozdravia, berie to ako súčasť svojej práce. „Je príjemné, keď niekto povie: ‚Pozri, to je Helenka.‘ K tejto profesii to jednoducho patrí a mne to nikdy neprekážalo,“ konštatuje speváčka.
Krása, čas a sebavedomie
Aj keď si občas pri pohľade na staré filmy – ako napríklad rozprávku Šialene smutná princezná, kde hrala hlavnú rolu – nostalgicky povzdychne nad tým, aká bola mladá, vrásky a vyšší vek ju nevyvádzajú z miery. Starnutie vníma ako prirodzený a spravodlivý proces, ktorý sa týka každého.
„Vek je jednoducho spravodlivý voči všetkým. Postupuje nenápadne, ani si to neuvedomíte – a tak to beriem. Nemám nič proti chirurgickým zákrokom, pokiaľ človek zostane sám sebou a nestratí výraz tváre,“ hovorí otvorene.
Ak má podľa nej niekto komplexy a existuje spôsob, ako sa ich zbaviť, nevidí dôvod, prečo to neurobiť. Moderná medicína dokáže zázraky, a pokiaľ nie je zmena zjavná, len človeku pomôže cítiť sa lepšie, podporuje to najmä u ľudí, ktorí pracujú na verejnosti.
Základom však zostáva zdravé sebavedomie. „Na pódiu musíte pôsobiť sebaisto, inak to nejde. Sama som sa musela naučiť, ako prirodzene komunikovať s publikom, rozosmiať ich a vtiahnuť do diania. A keď som sa pustila do muzikálov, musela som sa pripraviť aj po tanečnej a hereckej stránke. Bolo to náročné, pot zo mňa doslova tiekol, ale stálo to za to – zrazu som nebola len speváčka,“ dodáva.
Galéria: Helena Vondráčková
[modula id=“273211″]
Skromnosť a ľudskosť
Helena opakovane zdôrazňuje, že sláva ju nezmenila. „Zostala som rovnaká. Nikdy som nemala potrebu sa predvádzať alebo niekoho povyšovať. Bola som k tomu vedená odmalička – k úcte a pomoci druhým,“ spomína.
Dlhé roky podporuje Dom sociálnych služieb v Liblíne, kde každoročne organizuje koncerty pre klientov – seniorov i mentálne a telesne znevýhodnených. Na oplátku jej pripravia vianočné vystúpenie, ktoré ju vždy dojíma. „Často mi tečú slzy, keď ich vidím spievať alebo tancovať – aj keď sú napríklad na vozíku. Majú radosť, snažia sa, a to je krásne,“ priznáva.
S manželom Martinom Michalom žije v obci Řitka pri Prahe. Ich príbeh sa začal pred rokmi na letisku, keď bol Michal ešte pilotom. „Leteli sme s kamarátkou do Berlína a vtedy nám ho predstavili. A odvtedy to medzi nami začalo,“ spomína s úsmevom.
