„Vždy, keď sa chcel zašiť, prišiel ku mne. Teraz neprišiel. A ani nikdy viac nezaklopal,“ spomína Iveta Uhliariková so stisnutým hlasom. Od zmiznutia jej brata, investigatívneho novinára Paľa Rýpala, uplynulo 17 rokov. Dátum 22. apríl 2008 navždy zmenil život jeho blízkym – odvtedy sa po ňom zľahla zem.
Paľo patril medzi ostrieľaných novinárov, ktorí sa nebáli ísť na doraz. Pracoval na prípadoch organizovaného zločinu, pátral po zmiznutých ľuďoch, písal o temných zákutiach spoločnosti. No jeho vlastný príbeh sa časom zmenil na jeden z nich.
Osudný deň: žiadna dráma, len ticho
„V ten deň sme ešte nič netušili,“ hovorí Iveta. „Zavolala nám až 26. apríla jeho bývalá priateľka Lenka – práve sme boli u rodičov, ocko mal narodeniny. Najprv sme si mysleli, že len potrebuje zmiznúť, ako to občas robieval. Ale tentoraz neprišiel k nám, ani k našim.“
Až o niekoľko dní neskôr začala Iveta obvolávať známych, posielať e-maily, skúšať všetky dostupné spôsoby, ako sa s bratom spojiť. Márne. „Telefón nedvíhal, na e-maily neodpovedal. Až 2. mája som išla na políciu nahlásiť, že zmizol,“ dodáva.
Zostal po ňom len list
V byte na Rezidovej ulici, kde býval s kamarátkami, sa našiel list. List na rozlúčku. „Dostala som ho až oveľa neskôr. Písal tam, že iné východisko nenašiel, že mačky treba dať Nine a veci môžu ľudia vyhodiť,“ spomína Iveta.
Hoci list pôsobil ako lúčenie, jeho tón nebol tragický. „Nemala som pocit, že by sa chcel zabiť. Skôr to vyzeralo, ako keby bol veľmi unavený a rozhodol sa niekam na čas odísť. Ale nikdy by neodišiel natrvalo bez toho, aby sa ozval. Taký on nebol,“ hovorí sestra.
Osobné problémy vs. temné sily
Možných scenárov zmiznutia je viac. Od úniku pred osobnými problémami až po pomstu ľudí, o ktorých písal. „Bol vyčerpaný. Tá práca bola náročná a nedocenená. Riskoval a málo sa oňho zaujímali,“ hovorí Iveta. V poslednom období sa pokúšal nájsť nový zmysel života. Mal novú priateľku, plánovali svadbu. S kamarátom Petrom Nôtom snívali o vlastnom štúdiu, chceli tvoriť zábavné formáty. „Chcel prestať s investigatívou. Plánoval si nový byt, sťahoval sa. Zostali po ňom len dve mačky a ticho.“
Podľa rodiny Paľo nemal stabilné redakčné ani finančné zázemie. Pracoval na voľnej nohe, pre rôzne médiá. Hovorí sa aj o možných finančných problémoch. Napriek tomu Iveta tvrdí, že útek do neznáma by zrealizoval inak. „Vždy sa ozval. Aj keď sa potreboval na pár dní stratiť, vedeli sme, kde je. Tento raz nevedel nikto nič.“
Zlyhaný systém, neukončený prípad
Polícia prípad stále eviduje ako nezvestnú osobu. Vyšetrovanie neprinieslo žiadne výrazné zistenia, neobjavili sa ani nové stopy. V priebehu rokov vzniklo viacero teórií: samovražda, dobrovoľné zmiznutie, únos, pomsta.
„Keby sa rozhodol zmiznúť, urobil by to inak. On vedel, ako fungujú veci. Vedel, ako si zmeniť identitu, ako sa ukryť. Ale toto… to bolo ako prerušený film. Ako keby ho niekto vymazal zo sveta,“ hovorí Iveta.
Pochybenia zo strany vyšetrovateľov, nezáujem, stratené roky. Iveta sa nikdy nevzdala nádeje, ale priznáva, že postupom času je ťažšie udržať si vieru.
Kde sa stratila pravda?
Prípad Paľa Rýpala dodnes nemá jasnú odpoveď. Vyšetrovanie neprinieslo žiadne prevratné zistenia. Rodina a kolegovia však naňho nezabúdajú. Iveta žije s otázkami, ktoré zostávajú bez odpovede: „Neviem, či niekde je. Ale viem, že zmizol zo dňa na deň a niečo sa muselo stať. Lebo on by sa len tak nevytratil.“
Paľo Rýpal – nezvestný od apríla 2008
Paľo Rýpal bol skúsený investigatívny novinár, ktorý sa vo svojej práci nebál ísť do hĺbky ani do nebezpečných tém. Pôsobil ako redaktor denníka<emPravda, neskôr ako nezávislý novinár na voľnej nohe, kde sa venoval odhaľovaniu prepojení medzi organizovaným zločinom, politikou a štátnymi orgánmi.
Jeho články boli dôsledné, dobre zdokumentované a často sa týkali citlivých prípadov – písal napríklad o únosoch, podsvetí či zmiznutých osobách. Zároveň bol známy ako zásadový, čestný človek s veľkým zmyslom pre spravodlivosť. Novinárčina pre neho nebola len práca, ale poslanie. O to tragickejšie pôsobí jeho vlastné zmiznutie, ktoré zostáva nevyriešenou hádankou – ako keby sa aj on sám stal obeťou systému, ktorý sa snažil celý život demaskovať.
