Od budúceho roka dôjde na Slovensku k zásadnej zmene v prístupe k štátnej pomoci pri vysokých cenách energií. Doterajší systém plošnej energopomoci, ktorý fungoval od vypuknutia energetickej krízy v roku 2022, má skončiť.
Vláda totiž plánuje ukončiť všeobecné dotovanie cien elektriny, plynu a tepla a namiesto toho zaviesť adresnú pomoc len pre domácnosti, ktoré sú naozaj odkázané. Cieľom je zastaviť plytvanie verejnými prostriedkami a zvýšiť efektivitu.
Kto môže ešte počítať s podporou?
Nový systém pomoci by sa mal zamerať len na tzv. energeticky chudobné domácnosti. Ako uvádza pravda.sk, ide o tie, ktorým po zaplatení nákladov na bývanie a energie zostane menej než 1,5-násobok životného minima.
Pri aktuálnej výške životného minima pre dospelú osobu (284,13 eura mesačne) to znamená sumu nižšiu ako 426 eur mesačne. Podľa odhadov regulačného úradu sa do tejto skupiny radí približne 150-tisíc domácností – čo je zhruba osem percent zo všetkých domácností na Slovensku.
Výrazné šetrenie pre štát
Prechod na cielenú pomoc môže štátnemu rozpočtu ušetriť obrovské peniaze. Len na dotáciách za plyn Slovensko v posledných troch rokoch minulo vyše štyri miliardy eur. Ak by nový model fungoval už tento rok a štát by napríklad poskytol pomoc 200-tisíc domácnostiam vo výške 30 eur mesačne, celkové ročné náklady by dosiahli 72 miliónov eur. To je výrazne menej v porovnaní so súčasným modelom, kde pomoc dostávajú aj tí, ktorí ju nepotrebujú.
Zber údajov a nový register domácností
Zavedenie adresnej pomoci si však vyžaduje vybudovanie komplexného systému. Ministerstvo hospodárstva plánuje zhromaždiť údaje z ôsmich rôznych štátnych inštitúcií, aby vedelo určiť, kto pomoc skutočne potrebuje. Tieto dáta sa majú stať základom nového registra domácností ohrozených energetickou chudobou. Otázkou zostáva, ako efektívne štát tieto informácie využije – analytici totiž upozorňujú, že Slovensko doteraz nemá silnú tradíciu v spracovaní komplexných údajov.
Odpor aj obavy z nedostupnosti pomoci
Zber údajov však vzbudzuje aj obavy. Parlament schválil možnosť odhlásiť sa zo zberu dát, čo už využilo približne 40-tisíc domácností. Tieto domácnosti sa však môžu v budúcnosti dostať do situácie, keď im bude prístup k dotáciám sťažený. Vzniká tak riziko, že niektorí ľudia, ktorí pomoc skutočne potrebujú, sa k nej nedostanú pre nedostatočné údaje v systéme.
Aké účty možno čakať?
Pre väčšinu domácností bude znamenať koniec plošných dotácií citeľné zvýšenie výdavkov. Napríklad pri plyne sa cena za jednu megawatthodinu pohybuje medzi 70 až 80 eurami. Priemerná domácnosť spotrebuje ročne približne 8 MWh, čo môže znamenať účet za plyn okolo 600 eur. K tomu treba pripočítať aj náklady na elektrinu a teplo, ktoré štát doteraz dotoval cez dohodu so Slovenskými elektrárňami. V praxi to môže znamenať niekoľkostoeurový rozdiel oproti minulým rokom.
Inšpirácia zo zahraničia
Viacerí odborníci odporúčajú Slovensku nasledovať český model, kde pomoc s bývaním vrátane energií funguje formou príspevku. Ak náklady domácnosti presiahnu 30 % jej príjmu, môže požiadať o príspevok vo výške 40 až 280 eur mesačne. Dôležité však je, že o túto pomoc musí občan požiadať – čo znižuje riziko zneužívania systému. Navyše, ceny energií v Česku neurčuje štát, ale vznikajú trhovým mechanizmom.
Aktívna úspora ako dlhodobé riešenie
Odborníci sa zhodujú, že trvalejšou cestou ako zvládať rastúce ceny energií, je znižovanie spotreby. To znamená napríklad zateplenie domov, výmena okien alebo prechod na efektívnejšie spôsoby vykurovania. Štát prostredníctvom programu Zelená domácnostiam ponúka dotácie na obnovu nehnuteľností aj nákup solárnych kolektorov či fotovoltiky. Rovnako je dôležité zvážiť zmeny v životnom štýle – napríklad zníženie počtu obývaných miestností alebo presťahovanie sa do menšej nehnuteľnosti.
