Priemerný vek sa blíži ku stovke. Spoločnosť sa musí pripraviť na revolúciu v tom, ako žijeme, pracujeme a starneme. Život do sto rokov? Ešte pred pár desaťročiami by to znelo ako sci-fi. Dnes však odborníci považujú extrémnu dlhovekosť za realistický scenár.
Nový výskum UniCredit Bank v spolupráci s britským Národným centrom pre inovácie v oblasti starnutia (NICA) a správcom aktív Fidelity International naznačuje, že do roku 2050 sa priemerná dĺžka života v Európe predĺži o 4,5 roka. No čo je dôležitejšie – zdravých rokov pribudne len o 2,6. Rozdiel medzi „životom“ a „životom v zdraví“ tak rastie. Informoval portál oPeniazoch.
Predlžovanie života si vyžaduje úplne nový systém
Ak sa vek dožitia bude posúvať smerom k hranici 100 rokov, tradičné modely práce a dôchodkového zabezpečenia sa stanú neudržateľné. Čoraz viac ľudí nebude mať len jednu kariéru, ale dve – a aktívny život sa môže natiahnuť až do osemdesiatky. Výsledkom bude zásadná spoločenská zmena: nelineárne plánovanie života, kde sa fázy vzdelávania, práce a oddychu budú prelínať.
Dlhší život navyše zvyšuje dopyt po zdravšom životnom štýle, prevencii a službách zameraných na wellbeing. Výskum hovorí o vzniku takzvanej ekonomiky dlhovekosti – priestoru pre nové produkty, služby a politiky, ktoré budú reflektovať meniace sa potreby populácie.
Index dlhovekosti odhaľuje, kto je pripravený
Výskum vyvinul niekoľko analytických nástrojov na hodnotenie pripravenosti spoločností na túto zmenu. Ich index dlhovekosti sleduje, ako jednotlivé krajiny investujú do zdravotnej starostlivosti, sociálnej politiky a infraštruktúry priaznivej pre seniorov. Medzi najlepšie pripravené trhy patria Nemecko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko.
Okrem toho banka predstavila aj ukazovateľ kvality života, ktorý analyzuje emocionálnu spokojnosť, sociálne väzby a individuálny pocit naplnenia. Výsledky ukazujú, že vysoká dĺžka života automaticky neznamená aj vysokú kvalitu života – a práve preto je potrebné pozerať sa na obe tieto dimenzie súčasne.
Druhá kariéra, flexibilita a zmysluplnosť ako nové normy
S narastajúcim počtom ľudí nad 65 rokov – ich počet sa má do roku 2050 zdvojnásobiť – už nestačí spoliehať sa na dôchodkový systém nastavený v minulom storočí. Celoživotné vzdelávanie, nové kariérne začiatky a flexibilné formy práce sa stávajú normou.
Kultúrne sa mení aj postoj k času a identite. Ľudia stále viac uprednostňujú zmysluplnosť, rovnováhu a slobodu pred stabilitou alebo tradičnými kariérnymi dráhami. To všetko naznačuje vznik novej paradigmy – kde vek nie je hranicou, ale príležitosťou.
Spoločná zodpovednosť za budúcnosť dlhovekosti
Zásadná zmena, ktorú prináša dlhovekosť, si vyžaduje spoluprácu medzi inštitúciami, podnikmi a komunitami. Podľa zástupcov UniCredit má ich iniciatíva ambíciu nielen analyzovať, ale aj spoluvytvárať nové riešenia a podporiť diskusiu o tom, ako môže byť dlhší život prínosom pre jednotlivcov aj spoločnosť.
Ako uviedol Keith Metters z Fidelity International, dlhovekosť je „jeden z najlepších problémov, aké môže spoločnosť mať“. Nobelista Robert C. Merton zároveň zdôrazňuje, že investície do dlhovekosti musia zahŕňať širšie systémy, ktoré jednotlivcom umožnia viesť aktívny a spokojný život v každej fáze ich existencie.
