Maďarský šport otriasol nečakaný prípad. Na stránke Maďarskej antidopingovej agentúry (MACS) sa ešte v polovici januára objavilo strohé oznámenie – začalo sa konanie proti športovcovi označenému ako prípad 2025/1. Pozitívna vzorka, podozrenie na doping.
Postupne však vyšlo najavo, že ide o iba 16-ročného plavca, ktorý sa neprevinil zámerne. Príčinou pozitívneho testu bola látka obsiahnutá v bežne dostupných nosových kvapkách. Mladík bojoval s nádchou a netušil, že bežný liek môže viesť k takému tvrdému trestu.
Maďarská plavecká federácia v ten istý deň zverejnila vyhlásenie, kde potvrdila, že plavec v súčasnosti nie je členom žiadnej reprezentácie. Zároveň bol celý prípad zo stránky MACS stiahnutý.
„Meno chráni zákon“
„Ide o maloletého športovca. Podľa predpisov má právo na ochranu súkromia, preto jeho identita nemôže byť zverejnená,“ uviedla šéfka MACS Ágnes Tiszekerová.
Denník Blikk neskôr priniesol informáciu, že mladý športovec dostal osemmesačný dištanc. V tomto období sa nemôže zúčastniť ani tréningov, čo môže výrazne ohroziť jeho výkonnostný vývoj a motiváciu.

„Netrestajme deti, ale učme ich“
Tiszekerová zároveň upozornila na zložitosť nastavenia systému: „Formálne neexistuje dolná veková hranica pre dopingové kontroly, ale cieľom určite nemá byť trestať deti. Testovanie by malo začínať zhruba od 16. roku, keď sa pripravujú na veľké mládežnícke podujatia ako EYOF či olympijské hry mládeže.“
Dodala však, že výnimočné talenty môžu byť testované aj skôr: „Napríklad Vivien Jackl, ktorá má len 15 rokov a už reprezentuje Maďarsko ako olympionička – tam kontroly prebiehajú včas.“
„Ani čokoládu neprijmem“
O tom, ako ďaleko môže zájsť opatrnosť, hovorí aj špičkový maďarský atlét Attila Molnár, halový majster Európy na 400 metrov.
„Tento rok ma testovali možno osem- alebo deväťkrát. Vždy to vyšlo negatívne. Ale som extrémne opatrný – nedopijem ani vodu, ktorú som si niekde nechal otvorenú,“ vysvetľuje Molnár.
A pridáva kurióznu, no pochopiteľnú prax: „Ak dostanem sladkosť od niekoho, kto nie je moja blízka rodina, tak ju jednoducho darujem ďalej alebo vyhodím. Nejde o paranoju, len si chránim kariéru.“