Zdeněk Svěrák si uvedomuje, že pribúdajúce roky so sebou prinášajú aj čoraz väčšiu fyzickú záťaž. Stále však ostáva aktívny – jeho divadelná vášeň neochabuje.
„Naozaj ma veľmi zarmucuje, čo sa deje v našej i svetovej politike, takže sa predtým schovávam do úkrytu, ktorý mi poskytuje písanie, tak ako to kedysi hovorievala aj Božena Němcová,” priznal podľa Plusky Svěrák s tým, že aj zdanlivo jednoduché zaspanie si dnes vyžaduje pomoc liekov.
Priatelia, čo ostali len vo filmoch
Odchod najbližších kolegov ho stále hlboko zasahuje. Vzťah s Ladislavom Smoljakom bol pre neho nielen profesijný, ale aj osobný. Spomína aj kolegu Honzu Kašpara, ktorý až do posledných dní účinkoval na javisku, hoci potreboval kyslíkovú bombu. V kolektíve Divadla Járy Cimrmana našiel Svěrák podporu, vďaka ktorej mohli účinkovať aj zdravotne znevýhodnení kolegovia.
Svěrákov talent čerpal z každodenných situácií. „Najlepšie nápady sú tie, ktoré sú odpozorované priamo zo života. Len ich stačí správne umiestniť a vypointovať,” tvrdí. Dialóg „stěrače stírají” vznikol práve na základe reálnej skúsenosti. Rovnako aj námet na film Vrchní prchni vzišiel z bizarného omylu v reštaurácii, kde si ho pomýlili so zamestnancom.
Súkromie, popularita a politické repliky
Hoci je známa osobnosť, sú chvíle, keď by rád ostal nepoznaný. Z metra často uniká, ak zbadá skupinu školákov. Inšpiráciu však nachádza aj v bizarnostiach politickej reči. „Mám na to dostatočný časový priestor,” uvádza ako príklad frázu, ktorá ho zaujala natoľko, že si ju poznamenal.
Film Na samotě u lesa označuje ako zlomový. Hoci začínali ako tvorcovia komédií, práve tu sa objavili prvky dojatia. Príbeh deda Komárka sa mu retrospektívne zdal oveľa bolestnejší. Dielo Obecná škola sa zas dotýka jeho osobných spomienok. Jeho syn Jan, ktorý ho režíroval, podľa Svěráka dokázal preniesť atmosféru detstva na filmové plátno lepšie než jeho vlastná pamäť.
Smutné tajomstvo mena a nový začiatok
Zdeněk priznáva, že sa narodil ako náhrada za brata, ktorý zomrel ako malý. Rodičia mu dali rovnaké meno, čo spätne hodnotí ako príliš bolestné rozhodnutie. Tento zážitok sa neskôr premietol aj do filmu, v ktorom zaznie: „Jsi takový náhradník.”
Hoci so synom Janom vytvorili viacero oceňovaných diel vrátane Kolju, ich spolupráca nebola vždy bez konfliktov. Pri filme Vratné lahve došlo dokonca k dočasnému prerušeniu nakrúcania pre tvorivé nezhody. Napriek tomu sa obaja zhodujú, že pokračovania úspešných filmov nemajú zmysel – druhé diely by boli len slabým tieňom originálu.
So skladateľom Jaroslavom Uhlířom vytvoril Svěrák mnoho nezabudnuteľných piesní. Medzi nimi Holubí dům, Severní vítr či Není nutno, ktorá sa dnes spieva aj na hokejových štadiónoch. Niektoré detské piesne ako Když se zamiluje kůň majú dnes milióny zhliadnutí.
