Planéta zažíva mimoriadne obdobie klimatických zmien, ktoré nemá obdobu v histórii. Vedci upozorňujú, že v najbližších rokoch možno očakávať nové teplotné rekordy a čoraz intenzívnejšie prejavy extrémneho počasia. Blížiace sa prekročenie globálneho oteplenia o 1,5 stupňa Celzia by mohlo vážne ohroziť životné prostredie aj životy ľudí.
Podľa aktuálnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) a britského meteorologického úradu Met Office je veľmi pravdepodobné, že roky 2025 až 2029 prinesú historicky najvyššie teploty. Ako uvádzajú The Guardian a CNN, v jednom z týchto rokov môže dôjsť k prekročeniu hranice 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu s pravdepodobnosťou 86 percent. Zároveň existuje 80-percentná šanca, že niektorý z nasledujúcich rokov bude najteplejší, aký bol doposiaľ zaznamenaný.
Ohrozené sú polárne oblasti
Osobitnú pozornosť si vyžaduje vývoj v Arktíde, kde sa podľa vedcov teplota zvyšuje viac než trojnásobne rýchlejšie ako celosvetový priemer. Počas nasledujúcich piatich zím, teda v mesiacoch november až marec, by sa priemerná teplota v tejto oblasti mohla zvýšiť až o 2,4 stupňa Celzia v porovnaní s referenčným obdobím 1991 – 2020.
Podľa The Barents Observer sú dôsledky týchto zmien zrejmé – prudký pokles rozsahu morského ľadu v Arktíde ovplyvňuje klimatické systémy celej planéty a prispieva aj k zvyšovaniu hladiny oceánov. Správa zároveň po prvýkrát uvádza, že existuje jednopercentná pravdepodobnosť, že do konca roku 2029 dôjde k prekročeniu hranice oteplenia o 2 stupne Celzia. Hoci ide o nízku pravdepodobnosť, vedci upozorňujú, že aj krátkodobé prekročenie tejto hranice môže spôsobiť nezvratné škody – napríklad kolaps koralových útesov či destabilizáciu celosvetového klimatického systému.
Zmeny klímy sa dotýkajú aj Európy, vrátane Slovenska, ktoré sa podľa odborníkov otepľuje približne dvakrát rýchlejšie ako svetový priemer. Tento trend vedie k nárastu horúčav, častejším suchám, ale aj silným zrážkam. Dôsledky sa prejavujú v poľnohospodárstve, ohrozenej biodiverzite a zdravotných komplikáciách u obyvateľov.
Viac extrémov, viac výkyvov
Správa WMO predpokladá, že globálne teploty v rokoch 2025 až 2029 budú v rozmedzí od 1,2 do 1,9 stupňa Celzia nad úrovňami z obdobia 1850 – 1900. Tento rast bude sprevádzaný nárastom extrémnych prejavov počasia, vrátane horúčav, silných zrážok, požiarov a dlhodobých období sucha.
Situácia v Arktíde bude naďalej zhoršovať stav morského ľadu, čo môže spôsobiť ďalšie zmeny v globálnych podnebných vzorcoch. Vedci preto vyzývajú na urýchlené opatrenia – znižovanie emisií skleníkových plynov a adaptáciu na nové klimatické podmienky. Bez koordinovaného a rýchleho zásahu hrozí, že svet prekročí kritické klimatické medzníky, ktoré môžu spustiť reťazec závažných ekologických a spoločenských dôsledkov.
