Rodičia často robia všetko preto, aby svoje deti ochránili pred problémami. Ale čo ak ich tým oberajú o najdôležitejšiu vec – dôveru vo vlastné schopnosti? Psychológovia varujú, že priveľa pomoci môže mať opačný efekt, než by sme chceli. Skutočná opora vyzerá inak.
Inštinkt nestačí: Dobré úmysly môžu oslabiť
Každý rodič chce svoje dieťa chrániť. Tento reflex je prirodzený. Ako vysvetľuje psychológ Jeffrey Bernstein, „je samozrejmé, že inštinkty vám velia opečovávať mláďa, ako len to ide.“ No niekedy tým dieťaťu viac škodíme ako pomáhame. Deti potrebujú nielen ochranu, ale aj dôveru – že si dokážu poradiť samy. Píše portál Novinky.cz.
Bernstein upozorňuje, že ak rodič príliš často zasahuje, môže v dieťati nevedomky vzbudiť pocit neschopnosti: „Napadlo vás niekedy, že sa kvôli vášmu prehnanému protektívnemu prístupu môžu vaše deti cítiť nepochopené, nedôveryhodné a ponížené?“
Nechajte ich zlyhať, aby mohli rásť
Typická situácia: dieťa postaví z kociek vežu, ktorá sa zrúti, a ono sa rozplače. Rodič rýchlo zasiahne a postaví novú, lepšiu. No tým dieťa oberie o niečo cenné – o skúsenosť, že aj zlyhanie môže byť začiatkom niečoho lepšieho.
Každý úspech, ktorý dieťa dosiahne vlastným úsilím, zvyšuje jeho sebadôveru. A práve tá je základom pre zvládanie náročných situácií v budúcnosti.
Päť chýb, ktoré bránia deťom dospieť
Ak chcete podporiť svoje dieťa v samostatnosti a vnímaní vlastnej hodnoty, dávajte si pozor na tieto časté rodičovské omyly:
- Nepomáhajte bez požiadania. Ak dieťa zápasí s úlohou, dovoľte mu skúšať, hoci aj neúspešne. Učí sa tým viac, než keď zaň úlohu preberiete.
- Empatia namiesto stratégie. Ak sa dieťa cíti osamelo, nelitujte ho. Buďte prítomní, ponúknite hru, rozhovor – ukážte, že vám na ňom záleží.
- Nepripisujte známkam prílišnú váhu. Známky neodrážajú hodnotu dieťaťa. Trojka neznamená zlyhanie, len čiastkový výsledok v systéme, ktorý nevystihuje osobnosť ani potenciál.
- Počúvajte bez zásahov. Rodičia majú tendenciu všetko analyzovať a riešiť. Niekedy však stačí byť ticho a počúvať. Umožníte tak dieťaťu prísť na riešenie samo.
- Verte, že to zvládne. Aj keď sa dieťa dostane do nepríjemnej situácie, nesnažte sa hneď zasahovať. Nepíšte e-maily, nevolajte učiteľom. Ukážte mu, že mu veríte, že sa s tým vyrovná.
Prítomnosť namiesto kontroly
Láska neznamená vždy konať. Niekedy znamená len byť – pozorne, trpezlivo, s dôverou. Deti potrebujú cítiť, že sú videné a prijímané, nie že sú neustále opravované.
Bernstein to vystihol presne: „Keď vám na mysli vytane okamžité a rýchle riešenie, zastavte sa, dýchajte, nepřebírejte otěže a sledujte, ako si aj s nepríjemnými situáciami vie vaše dieťa poradiť.“
Menej je niekedy viac
Byť dobrým rodičom neznamená vždy konať. Niekedy to znamená vedieť ustúpiť. Dôverovať. Vnímať. A nechať deti zažiť vlastné víťazstvá aj pády. Lebo len tak zistia, aké sú v skutočnosti silné. A vy tiež.
