Daňová sloboda je pojem, ktorý hovorí veľa o tom, ako štát hospodári s peniazmi občanov. Symbolicky vyjadruje deň, odkedy ľudia prestávajú pracovať na pokrytie verejných výdavkov a začínajú zarábať „na seba“. V roku 2025 pripadne Deň daňovej slobody na Slovensku až na 26. júna. Znamená to, že Slováci budú prvých 176 dní v roku pracovať na štát a len 189 dní pre svoje vlastné potreby.
Na porovnanie v Českej republike nastane Deň daňovej slobody už 1. júna. Slovensko tak za susedmi zaostáva presne o 25 dní. Rozdiel nie je náhodný. Odráža totiž fakt, že slovenská verejná správa míňa omnoho viac v pomere k výkonu ekonomiky. Zatiaľ čo Česko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou prerozdeľovania v EÚ, Slovensko sa drží nad európskym priemerom. V tomto rebríčku sme na tom horšie ako väčšina členských štátov EÚ – len desať krajín má Deň daňovej slobody ešte neskôr než my.
Rast výdavkov ako hlavný vinník
Za oneskoreným Dňom daňovej slobody na Slovensku stojí najmä prudké zvyšovanie verejných výdavkov. Medzi rokmi 2019 až 2024 sa tieto výdavky v pomere k HDP zvýšili o viac než šesť percentuálnych bodov – ide o najvyšší nárast v celej Európskej únii. Ako uvádza Inštitút slobody a podnikania v tlačovej správe: „Takýto nárast verejných výdavkov nemá v rámci EÚ obdobu a významne zhoršuje celkové daňové zaťaženie pracujúcich.“
Nová metodika pre lepšie porovnanie
Rok 2025 priniesol aj zmenu v metodike výpočtu Dňa daňovej slobody. Po novom sa používa aktualizovaný postup vychádzajúci z jesennej prognózy Európskej komisie. Cieľom je vyššia presnosť a porovnateľnosť medzi krajinami. Ako uvádza spolupracujúci český Liberálny inštitút: „Spoločná metodika zvyšuje transparentnosť a odstraňuje dvojité započítavanie niektorých položiek, ktoré mohli skresliť predošlé výsledky.“
Minulosť bola optimistickejšia
Pre zaujímavosť – najskorší Deň daňovej slobody na Slovensku bol zaznamenaný v roku 2007, kedy pripadol už na 13. mája. V porovnaní s rokom 2025 tak vtedajší občania pracovali na štát o 43 dní kratšie. Tento vývoj jasne ukazuje, že za posledné roky sa verejné výdavky zvyšovali rýchlejšie ako ekonomický rast, čo v konečnom dôsledku predlžuje obdobie, kedy občania financujú štát.
