Do centra pozornosti sa opäť dostalo Slovensko, keď sem dorazila delegácia europoslancov na kontrolnú misiu súvisiacu s čerpaním eurofondov. Výroky českého europoslanca Tomáša Zdechovského o „banánovej republike“ a rozkrádaní stoviek miliónov eur nenechali chladnými ani slovenských politikov. V relácii Téma s Petrom Bielikom o situácii diskutovali europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SSD) a poslanec NR SR Juraj Krúpa (SaS).
Laššáková sa voči týmto slovám ostro ohradila: „To je názor pána Tomáša Zdechovského, ktorý vôbec nezdieľam. Je mi nesmierne ľúto, že ide o prácu europoslanca, aby si nahnal doma politické body na to, aby mal lepší výsledok vo voľbách,“ vyhlásila a dodala, že takéto výroky vníma ako súčasť predvolebnej kampane u našich susedov. Zároveň pripomenula, že podobné problémy rieši aj Česká republika, kde „odstupuje minister spravodlivosti pre nejasné milióny v bitcoinoch“ a „opätovne je trestne stíhaný Andrej Babiš“.
Korupcia je realita, nie sme jediní
Juraj Krúpa pripomenul, že problém s eurofondmi nie je len slovenský fenomén. „Eurofondy ako také boli vždy problém a nie sme jediná krajina, ktorá má s týmto problém. Podobnú kauzu teraz majú aj v Grécku. Tá situácia je ale iná. Keď sa tieto kauzy v daných krajinách prevalia, tak sa aj vyšetrujú. Zatiaľ čo u nás, sa k tomu staviame tak, že toto bola akási misia, ktorá mala zhodiť vládu, hybridná hrozba a kadečo. Toto je ten zásadný rozdiel,“ uviedol.
Podľa neho sú podozrenia z rozkrádania eurofondov oprávnené: „Tých haciend je oveľa viac. Už vznikla aj stránka haciendy.sk, kde si ľudia môžu pozrieť, koľko falošných penziónov bolo postavených.“ Dodal, že korupcia na Slovensku nie je len dojmom, ale každodennou realitou: „Opýtajte sa bežných ľudí na ulici, ako vnímajú život na Slovensku. Chodia po rozbitých nemocniciach, nemáme diaľnicu do Košíc – plánované ešte za prvej republiky.“
Laššáková odmietla, že by sa zhoršovali vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi kvôli politickým útokom. „Rada by som pripomenula, že Robert Fico je legitímne zvoleným predsedom vlády Slovenskej republiky. Bez ohľadu na to, či ho niekto obľubuje alebo nie, každý občan by si mal uvedomiť, že ide o predstaviteľa vlády, ktorá vznikla na základe demokratických parlamentných volieb a bola vymenovaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Je preto nevhodné, ak sa do predsedu vlády neustále navážajú rôzni random televízni politológovia, akoby išlo o bežného opozičného politika,“ zdôraznila.
Útok na nemeckého kancelára Merza
Napätie medzi Slovenskom a Nemeckom vyvolali aj slová nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý spochybnil, či chce Slovensko aj naďalej dodržiavať princípy EÚ. V opačnom prípade môžeme čeliť obmedzeniu eurofondov. „To, čo si pán Merz dovolil povedať smerom k Slovensku, by malo rezonovať v ušiach ostatných členských štátov,“ reagovala Laššáková. Dodala, že „Európska únia nie je cieľ, ale prostriedok k tomu, aby sa ľudia mali lepšie.“ Krúpa však upozornil, že eurofondy nie sú „darom“ od EÚ, ale kompenzáciou za záväzky, ktoré Slovensko pri vstupe do únie prijalo: „Zrušili sme atómovú elektráreň, otvorili trh zahraničným investorom. Tieto fondy sú satisfakciou za to.“
Podľa europoslankyne Laššákovej je neprimerané, ak sa členskému štátu vyhráža zastavením eurofondov len preto, že nesúhlasí s jednotným názorom na Ukrajinu či obrannú politiku. „Zabúda sa na motto EÚ – zjednotení v rozmanitosti. My nemáme mať jeden uniformný názor,“ pripomenula. Citovala aj nemeckú ústavu: „Činy, ktoré narušujú mierové spolunažívanie národov a smerujú k útočnej vojne, sú protiústavné a musia byť potrestané.“ Dodala, že ak Merz vníma odlišný postoj Slovenska ako problém, mal by sa radšej ospravedlniť, než hroziť sankciami.
Kauza penziónov a čerpania eurofondov
Krúpa upozornil, že problémových projektov je spolu 14, pričom skritizoval slová ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka o výprave europoslancov na Slovensku. „Čo sa týka tejto kontroly, ktorá sem prišla z Európskeho parlamentu, tá bola pripravovaná a schválená, myslím si, že v marci. Trvalo to nejaký čas, kým sa pripravili všetky body, ktoré mali byť súčasťou tejto misie… Ak bude nazývať (minister vnútra Šutaj Eštok, pozn. red.) túto skupinu ľudí z Európskeho parlamentu ako nejakú trestnú výpravu, tak si myslím, že nerozumie úplne podstate demokracie a princípom právneho štátu,“ zdôraznil Krúpa.
Robert Fico v reakcii na výčitky europoslancov označil Tomáša Zdechovského za „nájomného vraha“, čím ešte viac rozvíril vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou. Podľa Laššákovej sú takéto výpravy „účelové a politicky motivované“. „Toto nie je prvý pokus o výpravu proti Slovenskej republike,“ tvrdí
Laššáková zdôraznila, že kým nie je právoplatný rozsudok, nemôže nikto tvrdiť, že došlo k trestnému činu: „Akékoľvek podozrenie sa má určite preveriť. Akékoľvek, pretože ide o peniaze nás všetkých. Ale pokým bola vypísaná výzva Bruselom, ktorá bola potom slovenskými orgánmi nejakým spôsobom upravená, treba sa zamyslieť nad tým, či máme na Slovensku legislatívu týkajúcu sa čerpania eurofondov v poriadku,“ uviedla. Krúpa označil systém za „centralizovaný, zle nastavený“ a pripomenul, že „z celkového balíka eurofondov ide pre regióny len 19 %, zatiaľ čo napríklad v Poľsku je to vyše 50 %.“
Problémy s infraštruktúrou a byrokraciou
Diskusia sa dotkla aj problémov s infraštruktúrou a byrokraciou. Krúpa kritizoval, že Slovensko neplní záväzky z prístupových rokovaní, napríklad v oblasti kanalizácie. „Štát to urobil takým spôsobom, že prehodil všetky kompetencie na samosprávy, odovzdal im vodárenské spoločnosti a zároveň zreguloval cenu tak, že vodárenské spoločnosti nemajú možnosť tvoriť zisk, z ktorého by napokon mohli budovať nové kanalizácie alebo opravovať súčasnú infraštruktúru,“ vysvetlil Krúpa.
Laššáková súhlasila, že problém je aj v komunikácii medzi Bruselom a slovenskou stranou. „Niečo v systéme čerpania eurofondov nie je nastavené správne. Pokiaľ musia byť naši starostovia mimoriadne kreatívni len preto, aby do svojich obcí priniesli aspoň nejaké investície, je to jasný signál, že niečo nefunguje. Navyše, eurofondy by nemali byť vnímané ako bežné investičné prostriedky. Mali by sme sa preto vážne zamyslieť nad tým, kde viazne komunikácia medzi slovenskou a európskou stranou,“ povedala.
Krúpa na záver pripomenul, že Slovensko má jasné miesto v EÚ a NATO: „Náš národnoštátny záujem je, a vládna koalícia to sama tvrdí, že náš životný priestor je v EÚ a NATO a tam chceme zostať. Keď v ňom chceme zostať, tak by sme mali tak aj fungovať,“ odkázal poslanec.
Diskusia medzi Laššákovou a Krúpom odhalila dve diametrálne odlišné videnia súčasného stavu Slovenska. Kým prvá sa snaží obhajovať kroky vlády a poukazuje na zlyhania systému, druhý otvorene hovorí o rozklade štátu a vážnych dôsledkoch, ktoré môžu viesť k odlivu investícií aj k strate dôvery zo strany Európy. Slovensko sa tak musí rozhodnúť, či chce zostať v centre Európy alebo sa presunúť na jej okraj.
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na našom YouTube
