Ukrajinská armáda v nedeľu podnikla rozsiahle útoky na ruské vojenské bombardéry a údajne zasiahla aj leteckú základňu na Sibíri vzdialenú tisíce kilometrov od vlastných hraníc.
Nedeľný dronový útok na ruské letiská, odkiaľ štartujú strategické bombardéry, si podľa prezidenta Volodymyra Zelenského vyžiadal viac než rok a pol príprav.
Rozsiahla špeciálna operácia
Keďže Moskvu chceli maximálne ponížiť, zázemie operácie sídlilo hlboko v tyle nepriateľa v susedstve jednej z regionálnych pobočiek FSB, informuje portál VTM.
Do útoku bolo zapojených 117 malých dronov, ktoré podľa ukrajinských bezpečnostných služieb úspešne zasiahli 34 percent bombardérov na ploche – údajne 41 kusov techniky – a Rusku spôsobili škodu vo výške viac ako 7 miliárd dolárov, čo je v prepočte 6,1 miliárd eur.
„Ukrajinské bezpečnostné služby uskutočňujú rozsiahlu špeciálnu operáciu zameranú na deštrukciu nepriateľských bombardérov ďaleko od frontu, v Rusku,“ uviedol anonymný zdroj a dodal, že útoky zasiahli viac ako 40 ruských armádnych bombardérov Tu-95 a Tu-22 a spôsobili požiar na leteckej základni Belaja v Irkutskej oblasti na južnej Sibíri.
Podľa šéfa ukrajinskej SBU Vasyla Maljuka sú na zozname tieto typy strojov:
- Berijev A-50 (ruská verzia AWACS)
- Tupolev Tu-95 (turbovrtuľový strategický bombardér, protiváha B-52)
- Tupolev Tu-22M3 (nadzvukový strategický bombardér)
- Tupolev Tu-160 (ťažký nadzvukový strategický bombardér)
Pôvodným cieľom totiž malo byť až päť letísk od západných hraníc Ruska po ďaleký východ. Zďaleka najcitovanejšie sú základne Olenegorsk pri Murmansku a Belaja blízko Bajkalu. Na zozname malo byť aj letisko Ukrajinka na ďalekom východe, kde však údajne došlo k predčasnej explózii, a tiež Ivanovo a Ďagilevovo.
Zdroj: X/chrisschmitz
Doviezli ich v predstihu
Operácia si vyžiadala dôkladnú prípravu, pri ktorej využili umelú inteligenciu (AI). Hlavnou úlohou použitia AI boli drony, ktoré boli vybavené týmto systémom. Za inovatívny treba označiť spôsob, ako sa ukrajinskej armáde podarilo nenápadne prepašovať drony na územie nepriateľa, dodáva portál Živé.
Ukrajinci totiž doviezli drony v predstihu do bezpečnej vzdialenosti od ranvejí na upravených korbách kamiónov, a potom vyčkávali na vhodný okamih.
Experti sa zhodujú, že pravdepodobne išlo o drony so slobodným letovým operačným systémom Ardupilot. Ten je dnes v podstate normou pri pokročilejších FPV (first-person-view). Tieto drony mali algoritmy na rozpoznávanie vojenských cieľov. Technológiu si mali dôkladne vyskúšať v meste Poltava, kde sa nachádza múzeum diaľkového strategického letectva.
Systém FPV sa používa aj v autonómnych lietadlách, pretože je dostatočne tvárny a rozšíriteľný. Poznajú ho ako modelári, tak veľké technologické korporácie.
Ako sa mohli Rusi brániť? Veľmi jednoducho…
Na sociálnych sieťach sa neskôr začali šíriť videá od miestnych, ktorí natočili, ako z jedného z nich zaparkovaného pri čerpacej stanici vylietavajú malé kvadrokoptéry podobné tým, ktoré sú známe z frontu.
Či lietadlá používali aj nejaké ďalšie prvky – napríklad jednoduché počítačové videnie pre autonómne nasmerovanie na cieľ pri posledných desiatkach metrov letu, alebo s navigáciou pomáhali na tisíce kilometrov ďaleko operátori na Ukrajine, nie je známe.
Podľa kyjevských úradov boli v tom čase všetci zainteresovaní už dávno v bezpečí, SBU teda spustila operáciu na diaľku a kamióny poslúžili ako improvizovaná automatická základňa pre posledné stovky metrov či pár kilometrov. Je však zjavné, že pokiaľ by Rusi včas vypli vlastnú mobilnú sieť, armádny projekt Pavučina mohla skončiť fiaskom.
Zdroj: X/@mhmck
