V relácii Téma s Petrom Bielikom na TV Spark sa stretli dvaja poslanci – Ondrej Dostál (SaS) a Ján Ferenčák (Hlas-SD). Diskutovali o návrhoch, ktoré sa dotýkajú praktického fungovania samospráv, ale aj hodnôt, na ktorých stojí moderná slovenská demokracia. Reč bola o predĺžení funkčného obdobia starostov a primátorov zo štyroch na päť rokov a najmä o rozhodnutí vlády zrušiť pracovné voľno 17. novembra, Deň boja za slobodu a demokraciu.
Predĺženie funkčného obdobia: efektívnosť verzus princíp
Ján Ferenčák, ktorý má skúsenosti z komunálnej politiky ako primátor Kežmarku, obhajoval návrh na predĺženie mandátu pragmaticky. „Štyri roky je málo. Dva roky sa rozbiehate, tretí rok niečo začnete robiť a štvrtý rok je už volebný,“ povedal Ferenčák. Zdôraznil, že návrh má oporu v predchádzajúcich zmenách – napríklad pri vyšších územných celkoch už bol mandát predĺžený – a nejde o žiadnu novinku. „Nejde o žiadne politické gesto,“ dodal.
Naopak, Ondrej Dostál vníma takúto zmenu ako zásah do základného princípu demokracie. „Dĺžka funkčného obdobia by sa nemala meniť preto, že niekto povie, že ľudia neprídu voliť alebo sa im to nechce. Štyri roky je úplne štandardné obdobie – prezident, americký prezident, poslanci NR SR majú štyri roky. Ak niekto chce zostať dlhšie, nech presvedčí voličov a nech ho znova zvolia,“ povedal Dostál. Podľa neho by účasť voličov mala byť podnetom na zlepšenie komunikácie a zrozumiteľnosti volieb, nie na technické skracovanie či predlžovanie volebných období.
Zrušenie pracovného voľna na 17. november: symbolika pod tlakom
Téma, ktorá vyvolala viac emócií, sa týkala vládneho rozhodnutia zrušiť voľný deň na 17. november. Tento sviatok, pripomínajúci pád totality a zrod demokracie, ostáva síce v kalendári, no ľudia už nebudú mať deň voľna a zamestnávatelia nebudú povinní vyplácať príplatky.
„Považujem to za hanebné rozhodnutie. Je to symbolické. Máme vládu, ktorá má blízko k režimom ako Vietnam či Čína, a ktorá sa evidentne hanbí za to, že máme 17. november ako sviatok slobody a demokracie,“ ostro vyhlásil Dostál. Dodal, že práve symbolické kroky ukazujú, aké hodnoty si krajina ctí, a zrušenie voľna na tento sviatok vysiela podľa neho veľmi zlý signál.
Ján Ferenčák priznal, že osobne by bol za zachovanie voľna, ale poukázal na ekonomické hľadisko. „Každý deň voľna štát stojí približne 150 miliónov eur. Keď sme na vláde museli rozhodovať, kde sa dá šetriť, tak aj na toto došlo. Neznamená to, že 17. november už neuznávame, no chápem, že spoločnosť to vníma citlivo,“ uviedol. Otvorene priznal, že November ‘89 preňho nie je len historická udalosť, ale aj osobná skúsenosť: „Bol som na námestí, mal som 16 – 17 rokov. Mali sme veľké očakávania. Niečo sa naplnilo, niečo nie. No zodpovednosť za to, kam sme sa dostali, nesieme všetci.“
Symbol, na ktorý by sa nemalo siahať
Rozdielne pohľady oboch politikov odrážajú širší spoločenský spor – má byť ekonomická efektivita nadradená symbolickej hodnote historických míľnikov? Alebo práve v čase neistoty potrebujeme viac než inokedy pripomínať hodnoty slobody a demokracie?
Dostál to vystihol stručne: „Ak chce niekto šetriť, nech začne inde. Nech nesiaha na hodnoty, ktoré definujú, kým sme ako krajina.“
Rozhodnutie vlády preto neostáva len technickým opatrením. Stáva sa lakmusovým papierikom postoja spoločnosti k slobode a pamäti. A práve 17. november, ktorý sa kedysi slávil ako symbol víťazstva občianskej odvahy, dnes znova otvára otázku – dokážeme si svoju slobodu naozaj vážiť?
