Televízna žurnalistika mu učarovala ešte v časoch, keď bola považovaná za prestížne povolanie. Hoci ho od nej viacerí odhovárali, nenechal sa zlomiť. Od prvých reportáží o „šmejdoch“ cez stovky krimi prípadov až po vlastné relácie. V rozhovore hovorí o práci s emóciami pozostalých, vyhrážkach, ktoré dostával, aj o tom, prečo ešte stále verí, že novinárčina môže veci meniť.
Richard Bolješik patril medzi tých, ktorých od detstva priťahovala televízna žurnalistika. No namiesto podpory často počúval, že gymnázium, žurnalistika či nebodaj práca pred kamerou pre neho nie sú. Napriek pochybnostiam a predsudkom si išiel za svojím – a napokon spojil dva sny do jedného: prácu v televízii a vášeň pre spravodajstvo. Dnes má za sebou viac než 1 500 krimi reportáží, stovky káuz a množstvo silných ľudských príbehov.
Zažil výhry aj pády, pochvaly aj vyhrážky. Dnes Bolješik otvorene hovorí o tom, ako sa mu pokúšali nahnať strach – od anonymov až po bizarné „odkazy“ pred dverami bytu. Napriek tomu zostal v teréne a nikdy nezneužil ľudskú tragédiu na lacnú senzáciu. Vždy sa snažil byť citlivým rozprávačom aj vytrvalým hľadačom pravdy, nie sudcom.
V rozhovore hovorí o:
- svojich začiatkoch,
- pamätných prípadoch,
- vplyve vraždy Jána Kuciaka na vnímanie rizík novinárskej práce,
- prečo reláciu V tieni zločinu vníma ako osobnú výpoveď o tom, čomu celý život veril.
Vo vašom blogu spomínate, že vám viacerí odhovárali gymnázium, žurnalistiku aj prácu pred kamerou. Ako ste vtedy vnímali tieto pochybnosti?
Žurnalistika, hlavne tá televízna, bola v 90. rokoch a až do nástupu sociálnych sietí extrémne atraktívnym povolaním – poslaním. Tieto pochybnosti okolia som vnímal ako zabrzdenie mojej prirodzenej túžby na sebarealizáciu. Možno okolie už vtedy vnímalo, že mám potenciál v tejto sfére byť úspešný. A nie každý na Slovensku vám dopraje úspech či vôbec jeho vidinu, šťastie a osobnostný rast. V tejto súvislosti to najlepšie asi vystihuje dávny výrok speváčky Dary Rollins: „úspech sa na Slovensku neodpúšťa“. A je na tom kus pravdy.
Kedy ste si definitívne povedali, že chcete robiť žurnalistiku – a konkrétne krimi?
Najviac som chcel študovať žurnalistika na FiF UK v Bratislave. Pôsobili tam v tom čase skutočné kapacity. Prejsť troma kolami prijímacích skúšok a byť medzi 18 z 300, ktorí sa na školu dostanú, bol môj skutočný sen. V tom čase som už pracoval na produkcii spravodajstva v TV Markíza. Prirodzene, nástupom na školu som si spojil dva moje sny – prácu v televízii a žurnalistiky do jedného – a to televízna žurnalistika. Sedem rokov som robil za kamerou od asistentských pozícií až po produkciu. V tomto môj vývoj a posun pred kameru považujem za extrémne postupný a prirodzený.
Pamätáte si na svoj úplne prvý krimi prípad, ktorý ste spracovávali?
V roku 2006 som v TA3 pripravoval reportáž o dôchodcoch, ktorých okrádali na „výletoch” šmejdi. Táto reportáž neskôr poslúžila aj kolegyni z TV PRIMA, ktorá v roku 2010 nakrútila dokument „Šmejdi”. To bola prvá investigatíva, krimi reportáž, za ktorú som dostal aj novinársku prémiu Literárneho fondu. Od investigatívnych reportáží v TA3 bol už iba krôčik do TV JOJ, kde som sa venoval 10 rokov výhradne krimi – od štartu relácie 2. 2. 2008.
Počas kariéry ste sa venovali desiatkam závažných káuz – ktoré prípady vám najviac utkveli v pamäti?
Kauza „vykostených” Slovákov, ktorým po smrti brali kosti z tela bez vedomia príbuzných, historické seriály o krimi udalostiach, desiatky príbehov stratených, nezvestných, zavraždených a príbehy o zlyhaniach právneho systému, kde jednotlivec zostal sám a poškodený neprávosťou, povrchnosťou orgánov. Tých krimi reportáži bolo viac ako 1 500.
Krimi reportér často pracuje s emóciami pozostalých, s napätím aj s nebezpečenstvom – aká bola najťažšia situácia, ktorú ste museli zvládnuť?
Najťažšie zvládajú emócie pozostalí, vždy som sa snažil byť chápavým pozorovateľom, neskĺznuť do lacného bulváru sĺz, skôr priniesť fakty, prečo niekto prišiel o život, a hľadať ponaučenie pre divákov. Pre mňa emócie pozostalých boli prirodzená súčasť ich príbehu, horšie som sa vyrovnával s vyhrážkami na moju osobu, nepriamym zastrašovaním a odkazmi, že keď neprestanem „snoriť” v nejakej kauze, zle dopadnem…
Stretli ste sa niekedy s vážnymi prekážkami, napríklad vyhrážkami od podozrivých alebo cenzúrou zo strany redakcie, prípadne obavami z reakcie inkriminovaných subjektov?
Občas prišiel do redakcie anonym, občas boli v papieri v obálke „ľudské” exkrementy, vyhrážky na korešpondenčnom lístku boli bežnou praxou. Asi najviac ma šokovala záhradná rukavica, na ktorej boli zaschnuté spermie, ktorú som si našiel pred rohožkou bytu, a to v čase, keď som pátral po nezvestnej, ktorá sa mala stať obeťou sexuálneho násilia. Všetky tieto veci som sa snažil vytesniť, inak som sa na to začal všetko pozerať po vražde novinára Jána Kuciaka. Pochopil som, že od vyhrážok nie je až tak ďaleko k činu.
Ako sa podľa vás zmenila slovenská krimi žurnalistika za tie roky?
Poviem to otvorene, krimi TV žurnalistika sa zúžila na spoločensky „neškodné” témy – nehody a ľudské tragédie. TV neotvára žiadne profilové krimi kauzy, svetlou výnimkou je iba Kristína Kövešová.
Dnes ste moderátorom relácie V tieni zločinu na TV Spark. Čím je táto relácia pre vás iná než všetko, čo ste doteraz robili?
Relácia je iná v tom, že konečne zúročuje moju osobnú cestu TV žurnalistikou a všetky TV skúsenosti za posledných 25 rokov. Nové je aj to, že je to prvá skutočná krimi relácia, ktorú moderujem a pripravujem ako dramaturg.
Aká je spätná väzba od divákov, resp. spoločnosti ako takej? Veríte, že upozorňovaním aj na zabudnuté prípady – ako napríklad vražda Daniely Hertlovej – sa môže vytvoriť spoločenský tlak na orgány činné v trestnom konaní, aby opäť začali konať?
Tieto epizódy vnímam ako dôležité svedectvo a memento doby, ktorú žijeme. Chcel by som, aby sa na relácie dalo pozerať aj s odstupom rokov ako spomienku na krimi príbehy a dobu, v ktorej sme žili. Možno by som povedal, že v relácii V tieni zločinu sa pokúšam až o dokumentárny štýl, nielen publicistiku. Som rád, že TV Spark v tom vidí rovnaký potenciál ako ja.
Po toľkých rokoch v „temných“ prípadoch – čo vás stále drží pri tejto práci?
Neviem, ale vždy ma osud hodí späť do týchto vôd, aj keď som sa posledné roky venoval aktívne iným pracovným veciam – sociálne siete, reality a kadečo iné.
Je niečo, čo vás pri tejto práci ešte dokáže prekvapiť?
To je na tom to krásne, že stále vás prekvapí niečo nové. Príde do relácie hosť, máte danú líniu, kam by mal rozhovor smerovať, a nakoniec je všetko inak. To je len ukážka toho, že stále nás niečo prekvapí. A čo sa týka tém? Myslíte, že už ste videli hádam všetko a zrazu sa prevalí prípad, kde jeden zamestnanec v Petržalke spreneverí 2,7 mil. eur. To ma naposledy ozaj prekvapilo…
Na čo sa môžeme tešiť v ďalších dieloch V tieni zločinu?
Nechcem veľmi prezrádzať, ale chcel by som sa venovať aj historickým krimi udalostiam a ich presahu na súčasnosť. Lebo ak sa nepoučíme z minulosti na prvý raz, vráti sa nám minulosť so všetkým na opakované prežitie.
Relácia V tieni zločinu sa vysiela KAŽDÝ PIATOK o 19:00 h na TV SPARK, reláciu si môžete po odvysielaní pozrieť aj na našom webe iStream.sk v kategórii TV SPARK alebo na našom YouTube kanáli istream_sk.
