Mikaela Shiffrinová patrí medzi najväčšie športové osobnosti súčasnosti. Víťazka stovky pretekov Svetového pohára, majsterka sveta a olympijská šampiónka však v najnovšej spovedi ukázala aj svoju zraniteľnú tvár. Nie je to len Petra Vlhová, kto si v poslednom období prechádza mimoriadne náročným obdobím. Aj Shiffrinová zažila okamihy, ktoré ju psychicky i fyzicky zasiahli viac, než si kedy vedela predstaviť.
Slovenská lyžiarka stále bojuje s následkami vážneho zranenia kolena a znovu podstúpila operáciu. Priznala, že ju ničí najmä mentálna stránka zotavovania. Podobne je na tom aj jej americká rivalka, ktorá minulú sezónu zažila šokujúci pád na domácej pôde. V americkom Killingtone sa počas pretekov zrútila a utrpela bodnú ranu do brucha. Na lyže sa síce dokázala opäť postaviť a oslavovať aj veľký návrat víťazstvom, no duševné následky ostávajú…
Keď sa ozve ticho a strach
V článku pre The Players Tribune Shiffrinová opísala, ako jej telo i myseľ čelili dôsledkom zranenia. „Keď ma zdravotníci naložili na sane, aby ma odviezli zo svahu, myslím, že vtedy som prvýkrát pocítila niečo viac ako len bolesť. Jasne si pamätám, aký to bol zvláštny pocit, keď ma ťahali na tých saniach – ležala som na chrbte, niekto vpredu na lyžiach riadil sane, ďalší človek vzadu držal lano, ktoré nám bránilo v príliš rýchlom pohybe,“ spomína Shiffrinová.
„Potom mi museli vyzuť topánky. Museli rozstrihnúť pretekársku kombinézu. Krčíte sa a snažíte sa im pomôcť, aby vás vyzliekli, a zároveň sa snažíte zostať dokonale nehybný, aby vás to ešte viac nebolelo. A to chvenie… to chvenie bolo strašné. Bolo to ako: Je mi zima, som v šoku alebo oboje? Koho to zaujíma, len nech to prestane,“ pokračuje Američanka.
„Potom sme nastúpili do sanitky. Neviem, či bola cesta naozaj veľmi hrboľatá, alebo sa mi to len zdalo kvôli triaške a bolesti, ktoré sa zväčšovali každou malou nerovnosťou. Keď sme sa vydali na cestu, predstavovala som si, že prechádzame krátermi na povrchu Mesiaca. V jednom okamihu mi strihali oblečenie. Prvýkrát sme vtedy uvideli krv. A v tom momente, keď som zbadala všetku tú krv, to už som necítila len bolesť. Vtedy som sa začala naozaj báť,“ spomína lyžiarka.
Šťastie v nešťastí
Lekári neskôr Shiffrinovej oznámili, že situácia mohla dopadnúť oveľa horšie. Rana jej len tesne minula životne dôležitý orgán. „Ukázalo sa, že nech už sa do mňa pri páde zabodlo čokoľvek, neprepichlo mi to hrubé črevo. Lekári povedali, že od prepichnutia ho delil asi milimeter. Keby sa to stalo, hovorili by sme o situácii, ktorá ohrozuje život. Ale keďže sa to nestalo a nešlo o život alebo smrť, keď bolesť ustúpila, pristupovala som ku všetkému, čo sa týka môjho zotavovania, ako ku každému inému zraneniu, ktoré som zažila. Okej, som nažive. Skvelé. Teraz už len musím dať všetko do toho, aby som dala svoje telo do poriadku. Aby som sa dostala späť do formy,“ opisuje chvíle hrôzy Shiffrinová.
Telo bolo pripravené, hlava nie
Dva týždne po nehode absolvovala operáciu a ihneď začala plánovať návrat. No ten bol omnoho zložitejší, než čakala: „Došlo mi, že to bude tesné, ale nebolo na tom nič zložité. Stačilo tvrdo trénovať. Ako vždy. Už som to zažila, urobila som to. V skutočnosti som však nemala ani potuchy, čo ma čaká.“
Hoci sa fyzicky cítila silná, jej myseľ s návratom zápasila: „Keď som sa vrátila na sneh, bola to časť, o ktorej som dúfala, že ma bude opäť baviť a napĺňať, stalo sa niečo zvláštne. Z nejakého dôvodu som sa počas tréningových jázd cítila hrozne a všetko bolo tak ďaleko od toho, ako som sa chcela cítiť. Moje oblúky neboli správne, môj pohyb bol mimo, všetko bolo jednoducho zlé. Necítila som sa vo svojej koži. Bolo to, akoby medzi mojím telom a mysľou došlo k zvláštnemu odpojeniu. A to bolo rozhodne desivé.“
Mikaela Shiffrinová sa rozhodla o týchto zážitkoch hovoriť nahlas, aby podporila ostatných, ktorí sa po vážnom zranení snažia znovu postaviť na nohy — fyzicky, ale hlavne psychicky.
