Pranostika hovorí, „Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká!“ Táto ľudová múdrosť, zakorenená v tradíciách slovenského vidieka, sa spomína už po stáročia. Mnohí poľnohospodári, vinohradníci či záhradkári sa dodnes s obavou pozerajú na oblohu práve 8. júna – na sviatok svätého Medarda – pretože podľa pranostiky môže dážď v tento deň znamenať dlhé a mokré obdobie, ktoré môže ovplyvniť úrodu i život vonku.
Ale ako je to naozaj? Má táto pranostika reálny základ, alebo ide len o výstižný, no nepresný pozorovací dojem našich predkov?
Odpoveď na túto otázku sa rozhodol nájsť odborník na vodu a klímu – Ing. Michal Danko, PhD., z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied, v. v. i. S pomocou dát zo zrážkomerných staníc v Liptove sa podrobne pozrel na výskyt dažďa počas tzv. Medardovej kvapky za posledných 35 rokov. Výsledky sú nielen zaujímavé, ale aj poučné: potvrdzujú, že obdobie od 8. júna do 17. júla patrí skutočne k najdaždivejším častiam roka – aj keď nie vždy sa naplní symbolických 40 daždivých dní.
Upršaných 40 dní? Takmer, ale nie úplne
Pod drobnohľadom hydrológa sa ocitli dve meteorologické stanice v regióne Liptova – Liptovská Ondrašová (560 m n. m.) a horská stanica na Červenci (1500 m n. m.). Analyzované boli dáta z rokov 1989 až 2023, pričom sa hodnotil počet dní so zaznamenaným zrážkovým úhrnom počas obdobia Medardovej kvapky – od 8. júna (sviatok sv. Medarda) do 17. júla (Bohuslav), teda celkovo 40 dní.
„Rovných 40 dní v týchto lokalitách nepršalo ani v jednom roku počas sledovaného obdobia,“ uvádza Michal Danko. V Liptovskej Ondrašovej najviac pršalo 29 dní (v rokoch 2010 a 2020), zatiaľ čo na Červenci sa k pranostike priblížili viac – s 37 daždivými dňami v roku 2022 a 36 dňami v roku 2021.
Vyššie položené miesta – viac dažďa
V priemere počas Medardovej kvapky v Liptovskej Ondrašovej zaprší 20 dní (minimum 11, maximum 29), na Červenci je to v priemere 26 dní (od 15 až po 37 dní). Zrážkovo najslabší rok bol 2015, keď v Ondrašovej napršalo len 40 mm a na Červenci 74 mm. Najdaždivejší bol rok 1999 (222 mm) v Ondrašovej a rok 1997 (415 mm) na Červenci.
Aj keď by sa očakávalo, že vyššie položené miesta budú mať viac zrážok, realita je pestrá. V Liptovskej Ondrašovej bolo zaznamenaných sedem rokov, kedy tam pršalo viac dní než na horskej Červenci. Tieto výkyvy ukazujú, že nadmorská výška síce ovplyvňuje zrážky, ale nie je jediným rozhodujúcim faktorom.
Najdaždivejšie dni a novodobý vývoj
Za najdaždivejší deň v Liptovskej Ondrašovej možno považovať 22. jún – deň sv. Paulíny, keď tam počas 35 rokov pršalo až 24-krát. Na Červenci dominuje 14. júl (sviatok Kamila) s 28 daždivými dňami, čo predstavuje pravdepodobnosť dažďa až 80 %.
Zaujímavý vývoj priniesli posledné roky. Počet daždivých dní v období Medardovej kvapky v rokoch 2020 – 2024 bol nad dlhodobým zrážkovým priemerom (1991 – 2020), ktorý predstavuje 19,5 dňa v Liptovskej Ondrašovej a 25 dní v Červenci. V roku 2024 zaznamenali 24 daždivých dní v Ondrašovej a 29 na Červenci.
Pranostika nie je presná, no má reálny základ
„Pranostika o Medardovej kvapke vznikla v dávnej minulosti a my sme sa pozreli len na posledné 35-ročné obdobie, ktoré sa môže niekomu zdať dlhé, inému zase krátke. Obdobie Medardovej kvapky v porovnaní s inými 40-dňovými obdobiami počas roka je najdaždivejšie v regióne Liptova, čo sa týka počtu dní so zrážkami, ako aj v porovnaní množstva zrážok, ktoré padnú za toto obdobie,“ uzatvára Michal Danko.
Podľa dostupných údajov teda môžeme potvrdiť, že naši predkovia vystihli pravdu – obdobie okolo Medarda je naozaj najdaždivejším časom v roku. Hoci neprší presne 40 dní, jeho výnimočnosť z hľadiska zrážok ostáva nepopierateľná.
