Radar ukrytý za hustým živým plotom v zákrute sa stal postrachom pre Andreu Ferretta z talianskeho regiónu Piemont. V priebehu pol roka mu do schránky dorazilo neuveriteľných 100 pokút za prekročenie rýchlosti. Teraz čelí hrozbe exekúcie a boj, ktorý vedie, sa už netýka len peňazí, ale aj princípu.
Štyridsaťročný Andrea Ferretto pracuje v supermarkete a denne dochádzal z mesta Nizza Monferrato do Tortony. Šesť mesiacov jazdil po tej istej trase, ráno do práce, večer späť domov, a zakaždým prechádzal cez dedinku Bazzana di Mombaruzzo, kde sa nachádzal radar, informuje portál Il Nazionale.
Nie som bezchybný, ale toto je absurdné, hovorí zamestnanec supermarketu
„Za šesť mesiacov mi poslali sto pokút. To je prakticky každý deň, niekedy aj dvakrát denne,“ uviedol pre portál Il Nazionale. Podľa jeho slov bola kamera skrytá v neprehľadnej zákrute za trojmetrovým živým plotom, takže vodiči nemali šancu ju spozorovať včas.

Rozhodnutie súdu mu dalo za pravdu – no príliš neskoro
Ferretto sa odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho kasačného súdu v Taliansku, ktorý stanovuje, že radary na meranie rýchlosti musia byť viditeľne označené. V tomto prípade to však podľa neho neplatilo. „Radar bol úplne zakrytý zeleňou a navyše ani nie je jasné, či bol vôbec legálne schválený,“ argumentuje.
Zároveň priznáva, že ani on nie je bez viny. „Chápem, keby som dostal zopár pokút – možno tri alebo štyri. Ale sto? To nie je normálne. Nikto nebude úmyselne porušovať pravidlá každý deň,“ tvrdí.
Pokutované prípady pochádzajú z roku 2021, ale do Ferrettovej schránky začali chodiť až v rokoch 2022 a 2023. Keďže často cestoval, mnohé oznámenia si prečítal až po uplynutí lehoty na odvolanie. Niektoré dokumenty dokonca odložil s úmyslom riešiť ich neskôr a medzitým sa mu nakopila obrovská suma.
Dokopy ide o viac než 28 000 eur, čo je pri jeho mesačnom príjme 1 100 eur ohromujúca suma, ktorá ohrozuje jeho živobytie. Úrady už konajú, minulý týždeň dostal výzvu na úhradu s upozornením, že ak nezačne platiť, prídu o jeho auto a skúter.

Napriek bezvýchodiskovej situácii sa Ferretto nevzdáva. Aj keď mu právny zástupca oznámil, že možnosť formálneho odvolania už zmeškal, rozhodol sa konať inak a spustiť občiansku iniciatívu. „Chcem, aby ten radar premiestnili a sprístupnili očiam vodičov. Aby sa ostatní nedostali do tejto situácie ako ja,“ vyhlásil. Jeho prípad otvára širšiu diskusiu: slúžia skryté radary skutočne na zvýšenie bezpečnosti na cestách alebo len ako tichý spôsob, ako plniť mestské rozpočty cez pokuty?