V roku 2025 nás, rovnako ako po iné roky, čaká na jar a na jeseň zmena času o jednu hodinu. V marci sme prešli na letný čas, v októbri sa vrátime k štandardnému času, ktorý platí počas zimného obdobia. Označenie „zimný čas“ pritom nie je úplne správne – správne by sme mali hovoriť o štandardnom alebo bežnom čase, píše portál Živě. Sezónne označenie si totiž zaslúži len letný čas ako výnimočné časové nastavenie. Napriek tomu sa pojem „zimný čas“ bežne udomácnil.
Letný čas v roku 2025 začal platiť v noci z 29. na 30. marca. Hodiny sme si posunuli o hodinu vpred – z 2:00 na 3:00. Štandardný čas (nesprávne nazývaný zimný) sa v roku 2025 vráti v noci z 25. na 26. októbra. Hodiny si posunieme naspäť – z 3:00 na 2:00.
Mimochodom, skutočný zimný čas, teda časové posunutie oproti štandardnému času aj v zimnom období, u nás existoval len krátko – v roku 1946, keď bol rozdiel medzi letným a zimným časom až dve hodiny.
Kedy sa bude meniť čas v nasledujúcich rokoch?
| Rok | Na letný čas | Na štandardný čas |
| 2026 | 29. marec | 25. október |
| 2027 | 28. marec | 31. október |
| 2028 | 26. marec | 29. október |
| 2029 | 25. marec | 28. október |
| 2030 | 31. marec | 27. október |
| 2031 | 30. marec | 26. október |
| 2032 | 28. marec | 31. október |
| 2033 | 27. marec | 30. október |
| 2034 | 26. marec | 29. október |
| 2035 | 25. marec | 28. október |
Striedanie času v Európe sa skončí. Niekedy. Možno…
Striedanie času by sa v Európskej únii malo ukončiť. V roku 2018 prebehla celoeurópska anketa, v ktorej sa 84 % z 4,6 milióna respondentov vyslovilo proti striedaniu času. Európska komisia následne navrhla jeho zrušenie – každá krajina by si mohla zvoliť, či si ponechá letný alebo štandardný čas. Panuje však zhoda, že v rámci EÚ by mal platiť jednotný čas.
Európsky parlament pôvodne určil termín na rozhodnutie do roku 2021, avšak krajiny sa na jednotnom riešení nedohodli. Striedanie času preto zostane minimálne do roku 2026.
Prečo sa čas vlastne mení?
Hlavným dôvodom zavedenia striedania času bola úspora elektrickej energie – dlhšie denné svetlo počas bežnej aktivity ľudí malo znížiť potrebu umelého osvetlenia. Tento systém mal pozitívny vplyv aj na psychiku človeka a jeho denný rytmus, no samotná zmena času má negatívne účinky – môže spôsobovať zdravotné ťažkosti a narušenie biologických hodín.
Letný čas bol prvýkrát zavedený počas prvej svetovej vojny, keď bola elektrina drahá a nedostatková. Vtedy sa dosiahli významné úspory. Dnes platí letný čas vo všetkých krajinách Európskej únie aj v ďalších štátoch sveta vrátane USA a Kanady. V EÚ prebieha zmena času synchronizovane – vždy poslednú nedeľu v marci a októbri.
V iných krajinách sú dátumy rozdielne – napríklad v USA začína letný čas skôr a končí neskôr ako v Európe. Zaujímavosťou je, že na južnej pologuli prebieha zmena času opačne – v čase našej zimy tam majú leto.
Zaujímavosť: Keď sa čas nemení o celú hodinu
Letný čas už sám osebe zneprehľadňuje časové pásma, no našťastie ide o posun o presnú hodinu. Vo svete však existujú krajiny, kde sa čas posúva len o zlomky hodiny. Napríklad v celej Indii platí Indian Standard Time (IST), ktorý je oproti UTC posunutý o 5 hodín a 30 minút. V Austrálii to ide ešte ďalej – keď je na západe 8:00, smerom na východ ukazujú hodinky 8:45, 9:30, 10:00 a dokonca aj 10:30.
O polhodinu posunutý čas nájdeme aj v Iráne, Afganistane, Severnej Kórei, na Srí Lanke, v kanadskej provincii Newfoundland či vo Venezuele, ktorá v roku 2016 posunula svoj čas o 30 minút dozadu – z energetických dôvodov.
Zrušenie letného času dnes?
Energetické dôvody pre zavedenie letného času dnes strácajú význam. Moderné osvetlenie tvorí len malú časť spotreby energie a denný režim ľudí sa výrazne zmenil. Odborníci – vrátane energetikov – tvrdia, že zmena času nemá merateľný vplyv na spotrebu elektriny. Okrem toho sú tu aj zdravotné riziká – skoková zmena času môže spôsobiť problémy najmä citlivým skupinám obyvateľstva. Štatistiky ukazujú, že krátko po zmene času pribúdajú dopravné nehody, zhoršuje sa sústredenie a kvalita spánku.
