Napätie medzi Izraelom a Iránom sa v ostatných dňoch zmenilo na otvorený ozbrojený konflikt, pričom hrozba širšej bezpečnostnej a hospodárskej krízy narastá.
K vyostreniu došlo v noci na piatok, keď izraelská armáda podnikla nálety na viaceré iránske vojenské objekty a zariadenia spojené s jadrovým programom. Oficiálne išlo o preventívny zásah s cieľom zabrániť výrobe jadrovej zbrane. Teherán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že nevykonáva žiadne aktivity smerujúce k získaniu jadrového arzenálu. V reakcii na izraelské útoky začal Irán od piatkového večera ostreľovať izraelské územie pomocou rakiet a bezpilotných lietadiel. Informuje TA3.
Rozsah a intenzita konfliktu vzbudzujú obavy po celom svete. Odborníci, analytici aj médiá sa zhodujú, že ak sa situáciu nepodarí stabilizovať, dôsledky môžu zasiahnuť nielen región Blízkeho východu, ale aj celú medzinárodnú komunitu. Hrozí nielen rozvrat geopolitickej rovnováhy, ale aj prudké otrasy na finančných trhoch, kolaps dodávateľských reťazcov a návrat inflácie. Spravodajský portál TA3 upozorňuje na šesť najzásadnejších rizík, ktoré z konfliktu vyplývajú.
Prítomnosť USA v regióne môže vyústiť do priamej konfrontácie
Aj keď Spojené štáty oficiálne popierajú, že by sa zúčastnili na izraelských náletoch, iránske vedenie ich považuje za spoluzodpovedných.

Diplomatickí pozorovatelia preto nevylučujú, že Teherán môže zamerať odvetné údery na americké vojenské základne v Iraku, oblasti Perzského zálivu či na diplomatické zastúpenia.
V prípade, že by počas týchto útokov prišli o život americkí občania, tlak na Washington, aby reagoval, by bol enormný. Takýto vývoj by Spojené štáty mohol zatiahnuť do konfliktu, ktorému sa doposiaľ snažili vyhnúť. Navyše, len americké bombardéry disponujú technológiou schopnou preniknúť do najhlbších iránskych podzemných komplexov.
Cieľom sa môžu stať aj krajiny Perzského zálivu
Ak by sa Iránu nepodarilo zasiahnuť izraelské ciele priamo, môže presmerovať pozornosť na energetickú infraštruktúru štátov ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty či Katar. Tieto krajiny síce oficiálne nefigurujú ako izraelskí spojenci, v minulosti však niekoľkými diskrétnymi krokmi Izrael podporili, najmä v oblasti protiraketovej obrany. Irán už predtým využíval jemenských Húsíov na útoky proti ropným zariadeniam v týchto štátoch.

Ak by sa takáto stratégia zopakovala alebo zintenzívnila, zasiahnuté krajiny by mohli žiadať o podporu americké vojenské sily, čím by sa konflikt ďalej globalizoval.
Útoky nemusia zastaviť iránsky jadrový program
Hoci izraelské nálety mali za cieľ narušiť vývoj iránskych jadrových technológií, nie je isté, že sa to podarí. Irán disponuje zásobami vysoko obohateného uránu, pričom ich časť sa pravdepodobne nachádza v hlboko ukrytých podzemných objektoch. Zničenie jednotlivých vedcov alebo zariadení tak nemusí znamenať zánik technického know-how.
V prípade, že by sa Irán rozhodol vývoj jadrových zbraní urýchliť, situácia by sa mohla dramaticky vyhrotiť. Izraelská stratégia tzv. „kosenia trávy“ – teda pravidelných úderov bez trvalého riešenia – môže len oddialiť nevyhnutné.
Energetické trhy v ohrození
Jedným z najviditeľnejších dôsledkov konfliktu je skokový nárast cien ropy. Už po prvých útokoch zaznamenali trhy výkyvy: ropa zdražela, burzové indexy klesli a bezpečné dlhopisy posilnili.
Ekonomickí analytici varujú, že ďalšia eskalácia by mohla podkopať dôveru spotrebiteľov a investorov najmä v eurozóne. Inflácia by sa mohla vrátiť a oživiť obavy z tzv. stagflácie, ako tomu bolo v 70. rokoch počas ropných šokov. Najkritickejším scenárom je podľa odborníkov uzavretie Hormuzského prielivu – kľúčovej námornej trasy pre vývoz ropy. Takýto krok by mohol paralyzovať globálny obchod, spôsobiť rozsiahle prerušenie dodávok a v najhoršom prípade viesť k recesii až depresii.
Zmena režimu v Iráne nemusí priniesť stabilitu
Cieľom izraelskej kampane nie je len eliminácia jadrovej hrozby, ale aj oslabenie politického režimu v Teheráne.

Predstava, že pád teokratickej vlády by otvoril cestu k demokracii, však môže byť iluzórna.
Prípadné zrútenie centrálnej moci by mohlo vyvolať chaos, podobne ako sa to stalo po páde režimov v Iraku či Líbyi.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)