Aktuálna schôdza parlamentu sa nesie v znamení hlasovania o novele Ústavy SR, ktorú chcela koalícia pretlačiť spolu s opozičným KDH. Novela, ktorá by Slovensku dodala nadradenosť nad európskym právom v tzv. „kultúrno-etických otázkach“, by argumentovala zachovaním „národnej identity“. Koalícia si však nedokázala udržať potrebnú kvalifikovanú väčšinu a hlasovanie odložila na september. Čo si o tejto novele myslia poslanci NR SR Ján Ferenčák z Hlasu-SD a Ján Horecký z KDH prezradili v relácii Téma s Petrom Bielikom.
Ján Ferenčák v úvode relácie zdôraznil, že ústava by mala byť základným dokumentom štátu, ku ktorému je potrebné pristupovať s úctou a rešpektom. „Je to taká Biblia štátu. Tiež si neviem predstaviť, že by bola Biblia doplňovaná každý rok. Keby sa stále menila, čo by sme z nej mali?“ vyhlásil Ferenčák s dôrazom na to, že časté zmeny ústavy podľa aktuálnej politickej moci nie sú správne.
Ferenčák navrhol zvýšiť kvórum potrebné na zmenu ústavy na dve tretiny poslancov, čím by sa podľa neho zabránilo zneužívaniu ústavy na presadzovanie úzko straníckych záujmov. „Ak by sme sa opäť vrátili k ústave ako k niečomu, čo si všetci vážime, bez ohľadu na to, aké nosíme politické tričko, zvýšime kvórum na presadenie zmeny ústavy alebo ústavných zákonov na dve tretiny,“ argumentoval a upozornil, že 41 noviel a 170 návrhov ústavných zákonov je dôkazom, že ústava bola často menená podľa momentálnej politickej situácie.
Horecký: Zmeny sú pripravené a vyrokované
Ján Horecký z KDH oponoval, že aktuálny návrh ústavných zmien je výsledkom dlhodobých rokovaní a nie je pravda, že by išlo o unáhlený proces. „To, čo je dnes vyrokované so všetkými partnermi, ktorí sú ochotní novelu podporiť, je v drvivej väčšine obsah z dielne KDH, ktorý už je s nami niekoľko mesiacov,“ zdôraznil Horecký. Podľa neho novela ústavy posilní postavenie Slovenska v rámci Európskej únie a upraví vzťah k medzinárodnému právu.
„Dávame veci na svoje správne miesto. Táto novela ústavy má ambíciu posilniť a obnoviť princípy, v ktorých sa v EÚ zhodujeme a ktoré nás nerozdeľujú,“ povedal Horecký. Zároveň pripomenul, že návrh je výsledkom rokovaní nielen s politickými partnermi, ale aj s odborníkmi na ústavné a medzinárodné právo.
Treba viac času
Ferenčák upozornil na množstvo pozmeňovacích návrhov a krátky čas na ich preštudovanie. „Ja som ten pozmenený návrh dostal vo štvrtok večer do ruky, takže nie sú to týždne ani mesiace, ako hovorí kolega z KDH. Mal som na to víkend, aby som sa tomu venoval,“ uviedol a žiadal odklad hlasovania na september, aby bol dostatok času na diskusiu a komunikáciu s verejnosťou.
Zároveň vyjadril obavy, že niektoré návrhy sú príliš konzervatívne a euroskeptické. „Ten pozmenený návrh zásadne mení niektoré ustanovenia aj voči Európskej únii. Je vysokokonzervatívny a skôr euroskeptický,“ varoval Ferenčák. Podľa neho nie je jasné, v akých oblastiach okrem kultúrno-etických má byť posilnená národná identita a upozornil na nejednoznačnosť formulácií v návrhu.
Otázka národnej identity
Diskusia sa dotkla aj otázky nadradenosti európskeho práva nad slovenskou ústavou. Horecký vysvetlil, že novela má za cieľ posilniť ústavný súd a postavenie Slovenska v rámci EÚ. „My máme v ústave jasné ustanovenie, že medzinárodné právo má prednosť aj pred ústavou, aj pred národnými zákonmi. Žiaden štát, ani Slovenská republika, nech si dá čokoľvek do ústavy, nemôže zrušiť princípy medzinárodného práva,“ zdôraznil Horecký. Ferenčák však upozornil na riziko polarizácie spoločnosti: „Aj táto zmena polarizuje ľudí. V rodinách sa kvôli tomu hádajú, či je táto zmena dobrá alebo zlá,“ povedal a apeloval na potrebu širšej diskusie a hľadania konsenzu.
Horecký uviedol, že v návrhu sú zohľadnené aj skúsenosti iných krajín, napríklad Nemecka a Poľska, kde sa ústavné súdy vyjadrovali k otázkam nadradenosti európskeho práva. „V základnej zmluve Európskej únie, ako aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie – teda v Lisabonskej zmluve, ku ktorej sme pristúpili – sú jasne vymedzené právomoci jednotlivých inštitúcií: Európskej únie, Európskej komisie, Európskej rady, ako aj Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu či Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak sú tieto právomoci stanovené, mali by sme ich dodržiavať. Nechceme predsa, aby sa Európa rozpadala,“ vysvetlil Horecký.
Podľa Horeckého je cieľom návrhu posilniť právne princípy a ústavnosť na Slovensku, nie vzdialiť sa od EÚ: „My naozaj chceme posilniť ústavnosť, právne princípy a našu prítomnosť v Európskej únie. Preto som sa ohradil voči tomu, že nás to vzďaľuje od EÚ, nás to práve približuje do centra Európskej únie.“
Šanca je teraz, nie v septembri
Horecký upozornil, že odklad hlasovania môže viesť k oslabeniu šance na schválenie zmien. „Odložiť hlasovanie na takú dlhú dobu môže znamenať skôr oslabenie,“ uviedol Horecký. Zároveň priznal, že na schválenie je potrebných 90 hlasov a aktuálne ich majú 89, pričom dvaja poslanci KDH sa rozhodli nehlasovať za návrh. „Ak sme realisti a nehovoríme o nejakých chimérach, tak 89 poslancov nestačí. Preto asi nie je múdre hlasovať dnes,“ dodal Horecký.
Ferenčák na to reagoval, že každý klub má svoje vnútorné problémy a že je potrebné dať priestor na vysvetľovanie občanom. „Budete mať 2-3 mesiace na vysvetľovanie občanom, prečo je to pre KDH také dôležité, v čom ich chcete presvedčiť a prečo sa vám rozpadá klub,“ poznamenal ironicky. Horecký však odmietol, že by sa klub rozpadal a zdôraznil, že ide o rešpektovanie individuálnych postojov poslancov.
Stabilita poslaneckých klubov
Horecký priznal, že KDH má 9 poslancov, ktorí garantujú podporu, ale dvaja z nich sa rozhodli nehlasovať za návrh. „Pri všetkej úcte, najmenej stabilný klub vyzerá naozaj Hlas. A neviem si predstaviť, je to veľmi riskantné, myslieť si, že v septembri alebo v novembri tam hlasy pribudnú a neodbudnú,“ povedal Horecký.
Ferenčák naopak kritizoval komentovanie stability iných klubov: „Viete, najradšej mám, keď niekto hodnotí druhých, ale nie seba. A tak ako kolega hovorí, že vidí nestabilitu klubu Hlasu a pritom on sám povedal, že taká vec, ktorá je úplne zásadná pre klub aj KDH a dvaja poslanci im nebudú hlasovať. Keď je to také úžasné, tak vnútorne sa rozbijú a hovoria na druhých, že oni sú nestabilní,“ reagoval Ferenčák.
Obaja poslanci sa zhodli, že ústava je základným dokumentom štátu a mala by byť predmetom širokého konsenzu. Kým Horecký trvá na pripravenosti a potrebe hlasovať čo najskôr, Ferenčák žiada viac času na diskusiu a odmieta unáhlené zmeny. „Ústava je zmluva štátu s ľuďmi, s národom. To znamená, že ak by bolo hlasovanie v novembri aj s podporou OĽANO a možnosťou 100 hlasov, už by som to považoval za reprezentatívnejšie,“ uzavrel Ferenčák.
Horecký vyjadril presvedčenie, že KDH je nositeľom témy ústavnosti už 35 rokov a je pripravené spolupracovať s každým, kto je ochotný podporiť posilnenie právneho štátu a ľudských práv. „Pokúšame sa posunúť Slovensko do jasnejšej polohy, čo sa týka právneho štátu, ľudských práv, kompetencií a zodpovednosti. Chceme to urobiť s každým, kto je ochotný to podporiť,“ povedal Horecký.
Ferenčák ocenil možnosť diskusie a vyzval na väčší časový priestor na komunikáciu s občanmi a dôkladné preštudovanie zmien. „Skúsme pristupovať k veciam vážnejšie. Ak naozaj chceme hovoriť o zmene politickej kultúry, či už na Slovensku, v rámci politických strán alebo ako jednotliví poslanci, mali by sme začať od základov. A tým základom je ústava. Je to dokument, ku ktorému by sme mali všetci pristupovať s rešpektom, nie ako k trhaciemu kalendáru. Požiadal som o čas aj preto, aby sme mali priestor komunikovať s verejnosťou a občanmi,“ dodal Ferenčák.
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na TV Spark a na našom YouTube
