Jedna z najmilovanejších československých komédií oslávila štyridsať rokov – a spolu s tým opäť vyplávali spomienky na postavu, ktorú u nás pozná skoro každý: naivného, no dobrosrdečného Otíka.
Herec János Bán sa po sláve stiahol z verejnosti. Dnes si najviac cení pokoj, víno a samotu, uviedol Nový Čas.
Komédia Vesničko má středisková mala premiéru v roku 1985 a okamžite sa zaradila medzi skvosty domácej kinematografie. Obyvatelia malej dediny, ich každodenné zápasy, komické momenty aj dojímavé chvíle – všetko to Menzelova réžia a Svěrákov scenár prepojili do jedného celku, ktorý ani po desaťročiach nestratil svoju silu. Film by dnes možno narazil na citlivé hranice spoločenskej korektnosti, no svojou ľudskosťou ich dokáže stále obísť.
Zdeněk Svěrák spomínal, že rolu vodiča si pôvodne predstavoval inak. „Jemu (Labudovi) pripadalo, že ho nemám rád alebo že ho nechcem. Ale ja už som bol v tej chvíli zmierený s tým, že hrdina… je iný, ako som si ho predstavoval, keď som to písal… zrazu mi režisér Menzel povedal, že to bude hrať Marián Labuda – malý, guľatý človiečik,“ uviedol s úsmevom. Prvotná neistota sa však rýchlo zmenila: „Rýchlo sa tá moja nedôvera premenila v lásku,“ dodal.
János Bán: Z dna k ikonickej úlohe
Herec János Bán, rodák z maďarského Győru, nemal vždy ľahkú cestu. V čase, keď mu Jiří Menzel ponúkol rolu Otíka, zápasil s osobnými problémami a finančným kolapsom. Hoci na obrazovkách pôsobil bezstarostne, v realite čelil tomu najťažšiemu – samote, chudobe a neistote. Vďaka tejto ponuke však dostal novú šancu.
Na úlohu mentálne zaostalého mladíka sa János pripravoval s výnimočnou vážnosťou. Strávil množstvo času sledovaním detí s mentálnym postihnutím a hľadal v ich správaní nuansy. „Videl som ťažšie aj ľahšie prípady… Robil som si veľa poznámok… v každom z nás je prítomná nejaká deformácia… Záleží na inteligencii a kultivovanosti daného človeka,“ vysvetlil pre lifee.cz. Zároveň prezradil, že spor s režisérom sa viedol aj o zubnú protézu postavy: „Týždeň sme skúšali… potom mi povedal: ‚Nasaď si späť tú protézu!‘“
Sláva, ktorá ho neokúzlila
Aj keď sa Otík stal kultovou postavou, János nikdy netúžil po pozornosti. Radšej trávi čas na svojom pozemku pri Balatone, kde sa venuje záhradkárčeniu, výrobe vína a pálenky. „V Maďarsku sa napríklad musím schovávať… Nie je to z mojej strany nadradenosť,“ poznamenal s úprimnosťou.
Vo filme sa objavili herecké legendy ako Rudolf Hrušínský, Libuše Šafránková či Zdeněk Svěrák. Spolu s Mariánom Labudom vytvoril Bán nezabudnuteľné duo, ktorého dynamika, napätie aj neha rezonujú dodnes. Snímka vznikla v skutočnej moravskej dedinke, čo jej dodalo autenticitu, a hudba Jiřího Šusta podčiarkla každú náladu.
„Tento film pozerá na túto tému s veľkou láskavosťou a ľudskosťou… Každý, kto by snáď chcel tejto snímke niečo vytknúť, je jednoducho hlupák,“ vyhlásil herec na adresu prípadnej kritiky filmu za jeho zobrazenie mentálne znevýhodnených.
