Po tom, čo zamestnávatelia nedávno predstavili svoje predstavy o ozdravení verejných financií, prichádzajú s vlastným balíkom návrhov aj odbory. Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) navrhuje súbor opatrení, ktoré by podľa nich mohli zlepšiť stav verejných financií o stovky miliónov eur. Zdôrazňujú pritom, že bremeno konsolidácie by nemali niesť zamestnanci, ale najmä firmy a bohatšie skupiny obyvateľstva.
Zameriavajú sa na zvýšenie daňových príjmov, zníženie niektorých výdavkov štátu, ale aj na racionalizáciu štátnej správy, uvádza portál openiazoch.sk. Zástupcovia odborov zdôraznili, že plošné prepúšťanie v štátnych a verejných inštitúciách nepovažujú za vhodné riešenie. Vo svojom aktuálnom dokumente, ktorý pripravili ako reakciu na nedávne návrhy zo strany zamestnávateľov, tvrdia, že súčasné rozhodnutia v oblasti konsolidácie sa prijímajú bez dostatočnej spolupráce so sociálnymi partnermi. Preto predkladajú vlastný súbor návrhov, ktorý podľa nich reflektuje sociálne únosné a systémovo spravodlivé riešenia.
„Navrhované opatrenia majú za cieľ hľadať východiská, ktoré nebudú zbytočne zaťažovať zamestnancov, ale rozložia bremeno spravodlivo. Odmietame, aby bežní pracovníci a ich rodiny znášali náklady konsolidácie,“ uvádza sa v stanovisku KOZ. Minister práce Erik Tomáš sa vyjadril, že si návrhy odborov plánuje podrobne preštudovať a vníma ich ako potenciálny podklad pre ďalší dialóg. Zároveň upozornil, že návrhy týkajúce sa daňovej politiky patria do pôsobnosti rezortu financií, ktorému šéfuje Ladislav Kamenický.
Dôraz na progresivitu a ekonomické princípy
Odborári navrhujú najmä opatrenia, ktoré by posilnili príjmovú stránku rozpočtu. Základom ich návrhu je posun daňového zaťaženia z práce na oblasti ako spotreba, majetok a činnosti so škodlivými dopadmi na životné prostredie. Týmto spôsobom chcú dosiahnuť zmiernenie daňovej záťaže pre nízkopríjmové skupiny a zároveň zabezpečiť dostatok zdrojov na fungovanie verejných služieb.
V prvej fáze by sa podľa nich mal štát sústrediť na zvýšenie efektivity výberu existujúcich daní. Navrhujú napríklad dôslednejšie daňové kontroly, širšie využívanie elektronických nástrojov, zrušenie niektorých daňových výnimiek ako pomerný odpočet DPH či sprísnenie pravidiel pre hotovostné platby, navrhujú ich limitovať na 15 000 eur a viac podporovať bezhotovostné transakcie.
Okrem toho KOZ presadzuje vyššie zdanenie činností, ktoré negatívne vplývajú na životné prostredie. Ide napríklad o znečisťovanie ovzdušia, nerecyklované obaly, skládky odpadu či infraštruktúrne záťaže ako používanie ciest. V tejto súvislosti sa spomínajú aj vyššie dane na alkohol, hazardné hry, reklamu vo verejnom priestore či alternatívne tabakové výrobky.
Zdanenie luxusu a vysokých príjmov
Konfederácia sa zameriava aj na oblasť majetkových daní. Tvrdí, že Slovensko má v tejto oblasti dlhodobý deficit. Navrhujú preto vyššie sadzby pre nehnuteľnosti určené na komerčné účely či luxusné bývanie. Rovnako by chceli zvýšiť daňové zaťaženie bohatších jednotlivcov a firiem.
Pri právnických osobách odbory odporúčajú prehodnotiť daňové licencie a zvýšiť daň z príjmov najmä u menších spoločností s ročnými príjmami do 100-tisíc eur. Navrhujú aj zavedenie ďalších sadzieb dane pre firmy s príjmami nad 10 miliónov eur a zvýšenie zrážkovej dane z dividend aspoň na 10 percent.
V prípade fyzických osôb navrhujú zaviesť tretiu, najvyššiu daňovú sadzbu pre ľudí s nadpriemernými príjmami. Ako konkrétny návrh uvádzajú sadzbu 35 % pre tých, ktorí zarobia viac ako 120-tisíc eur ročne.
Zásahy na strane výdavkov
Na strane výdavkov odborári identifikovali možnosť úspor najmä v oblasti energií. Upozorňujú, že súčasný plošný systém dotovania cien energií je dlhodobo neudržateľný. Navrhujú preto adresnejší model pomoci, zvýhodnené ceny by mali byť určené len pre nízkopríjmové domácnosti, a to formou postupného prechodu na trhové ceny, ktorý by však rešpektoval rast miezd.
K znižovaniu výdavkov štátu pristupujú s opatrnosťou. Zdôrazňujú, že masové prepúšťanie vo verejnom sektore nie je riešením. Podľa nich medzi zamestnancami verejnej správy dominujú profesie ako učitelia, zdravotníci, opatrovatelia či policajti, zatiaľ čo administratívni pracovníci predstavujú len malú časť celkového počtu. Preto by prípadné personálne zmeny mali vychádzať z dôkladných auditov a nie byť výsledkom plošných škrtov.
Odbory tiež otvorili otázku možného rušenia niektorých ministerstiev, ak sa preukáže ich nízka efektívnosť či duplicita v kompetenciách. Naznačujú, že štátna správa by sa mala modernizovať a zefektívňovať, no nie na úkor zamestnancov v kľúčových verejných službách.
