Vyjadrenie premiéra Roberta Fica o tom, že ekonomický prístup krajín ako Uzbekistan, Vietnam či Čína je mimoriadne efektívny, vyvolalo prekvapenie a kritiku zo strany odborníkov. Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský upozornil na zásadné rozdiely medzi Slovenskom a spomínanými štátmi, najmä v oblasti sociálnych a ekonomických reálií.
Ako príklad uviedol Uzbekistan, ktorý považuje za extrémny prípad. Táto krajina má výrazne nižší hrubý domáci produkt na obyvateľa – až osemkrát menší než Slovensko.
Jej hospodárstvo je postavené najmä na ťažbe surovín, ako zlato, a výrobe bavlny. Priemerný príjem tam nedosahuje ani 400 eur mesačne, čo výrazne znižuje životnú úroveň väčšiny populácie. Píše SITA.
Podobne nízke hodnoty dosahuje aj Vietnam, ktorý je z hľadiska príjmov a ekonomickej sily ešte stále zaradený medzi chudobnejšie krajiny. Priemerná mzda sa tam pohybuje okolo 600 eur a HDP v prepočte na obyvateľa predstavuje len pätinu slovenského.
„Čína je z tejto trojice jasne najvyspelejšia, no priemerný Slovák je oproti priemernému Číňanovi stále boháč. V žiare šenženských mrakodrapov sa stráca fakt, že tretina Číňanov stále žije na vidieku v podmienkach rozvojového sveta,“ hovorí Vlachynský.
Z trojice spomínaných krajín má najvyššiu úroveň rozvoja Čína.
Aj tá však podľa Vlachynského vykazuje obrovské vnútorné nerovnosti. Napriek moderným metropolám a technologickému pokroku žije stále veľká časť čínskej populácie na vidieku, a to v podmienkach, ktoré sa viac podobajú rozvojovým štátom ako strednej Európe.
Analytik zároveň vysvetlil, že aj keď tieto ázijské štáty vykazujú silný hospodársky rast, ich model komunizmu je značne odlišný od európskeho ponímania sociálneho štátu. V týchto krajinách zostáva vlastníctvo výrobných prostriedkov sústredené v rukách štátu alebo vládnej strany, no zároveň sa v minulosti otvorili trhu a súkromnému kapitálu. Tento vývoj však neznamená automaticky vysokú mieru sociálnej ochrany.
Zásadným problémom sú podľa odborníka práve verejné služby – dôchodkový a zdravotnícky systém. V Číne dostávajú starší ľudia na vidieku dôchodok len v prepočte približne 25 dolárov mesačne, vo Vietname je to ešte menej – okolo 13 eur. Mnohí seniori si preto nemôžu dovoliť prestať pracovať, alebo sú odkázaní na pomoc svojich blízkych.
Zdravotníctvo v týchto krajinách taktiež nedosahuje štandardy európskych štátov.
Vo Vietname mimo verejný systém spadá zhruba 13 % populácie a veľká časť nákladov na liečbu – až 40 % – sa hradí priamo z vlastného vrecka pacienta. V Číne je tento podiel o niečo nižší, ale stále predstavuje viac než štvrtinu všetkých výdavkov. Je to 27 %.
Podľa Vlachynského by napodobňovanie týchto modelov vyžadovalo radikálnu zmenu v prístupe k sociálnym výdavkom. Slovensko by muselo zásadne obmedziť verejné výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť – teda presne tie oblasti, ktorým doteraz vláda venovala veľkú pozornosť a kde sa snaží udržiavať vysoký štandard. Takýto krok by podľa analytika znamenal úplný obrat v politickej filozofii Roberta Fica.
„Ak by chcel premiér napodobniť tieto štáty v ekonomickej dynamike, musel by riadne vytriasť batoh slovenských sociálnych a zdravotných verejných výdavkov. Teda spraviť presný opak svojej doterajšej politiky,“ dodáva analytik INESS.
