Hoci sa zatiaľ boje odohrávajú len na Ukrajine, experti aj lídri varujú – o pár rokov môže byť cieľom Ruska Severoatlantická aliancia. Agentúra Bloomberg vytvorila desivý, no čoraz realistickejší scenár potenciálneho útoku na NATO. Cieľ? Baltské štáty. Dôsledky? Katastrofálne pre svetovú ekonomiku aj bezpečnosť Európy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že Rusko by mohlo do roku 2030 otestovať pevnosť NATO. V rozhovore pre Sky News uviedol, že momentálne Moskva nemá dostatočné kapacity, pretože Ukrajina jej ničí armádu.
Invázia do piatich rokov nie je sci-fi
No akonáhle nastane pauza na fronte, Putin ju podľa neho využije na prípravu novej ofenzívy, tentoraz už proti aliancii.
„Veríme, že začiatkom 30. rokov bude mať Putin podstatne väčšiu vojenskú kapacitu,“ varoval Zelenskyj a dodal, že ruský prezident využije každú prestávku na fronte vo svoj prospech.
Zelenského slová sú v súlade s vyhláseniami generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, nemeckého kancelára Friedricha Merza aj európskych tajných služieb, ktoré hovoria o horizonte piatich rokov ako o najrizikovejšom období.
Falošný incident, ruský vlak a vojaci na litovskom území
Scenár, ktorý načrtla agentúra Bloomberg, by mohol vyzerať ako dej vojenského trileru. Ruský vlak prechádza cez litovské hlavné mesto Vilnius smerom do Kaliningradu. Zastaví – a Moskva oznámi, že musí ochrániť svojich občanov. Následne vysiela vojakov.
Litva je náhle napadnutá. Tento krok by pravdepodobne spustil reťazovú reakciu v rámci článku 5 Severoatlantickej zmluvy – útok na jedného je útokom na všetkých.
Podobné scénare by mohli zahŕňať Estónsko, Lotyšsko alebo obsadenie Suvalského koridoru – strategického miesta medzi Poľskom a Litvou, ktoré je označované za slabinu NATO.
Rozhodujúce bude, ako zareaguje NATO – a najmä USA
Teoreticky by NATO odpovedalo okamžitým protiútokom. No otázkou zostáva, ako jednotne by aliancia postupovala. Bloomberg upozorňuje, že nie všetci členovia môžu byť ochotní riskovať eskaláciu až do jadrového konfliktu.
Zvlášť Spojené štáty by mohli váhať – najmä ak by sa prezidentom stal opäť Donald Trump. Ten už v minulosti deklaroval neochotu angažovať sa vojensky a zrejme by volil diplomatické riešenie. Bez rýchlej a jednoznačnej reakcie USA by sa však konflikt mohol rýchlo rozšíriť za hranice Pobaltia.
Ekonomické následky útoku na NATO
Dôsledky takejto vojny by boli devastujúce. Len počas prvého roka by baltské krajiny mohli stratiť až 43 % HDP, podobne ako okupované časti Ukrajiny. Celá Európska únia by prišla o 1,2 % HDP, Veľká Británia o 0,2 %, USA o 0,7 % a Čína o 0,8 %.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
