Vo štvrtok (26. 6.) sa v Bruseli uskutoční pravidelný dvojdňový samit Európskej rady. Slovensko bude na ňom zastupovať predseda vlády Robert Fico. Lídri budú diskutovať o ekonomických výzvach, európskej obrane či migrácii. Témou samitu bude aj vývoj situácie na Ukrajine a na Blízkom východe.
Pred samitom šéfov vlád členských štátov únie sa už niekoľko dní diskutuje najmä o tom, ako sa Slovensko postaví k 18. balíku protiruských sankcií. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár už v pondelok povedal, že ich podporia, lebo nemajú vplyv na našu ekonomiku. Premiér Fico však teraz uviedol, že buď sankcie odložia, alebo ich bude vetovať.
Čo Fico žiada
„Odmietam kvôli Ukrajine platiť viac za plyn,“ povedal predseda vlády na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti, na ktorom poslancov informuje, s akými postojmi ide na samit lídrov spoločenstva. Fico pritom od Európskej komisie žiada návrh reálneho riešenia krízovej situácie, do ktorej sa podľa neho Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska. Nesúhlasí tak s plánom REPowerEU s cieľom ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív do roku 2030. Brusel ho inicioval v reakcii na inváziu na Ukrajinu v roku 2022.
Premiér tvrdí, že odstrihnutie sa od týchto surovín by poškodilo slovenský priemysel a tiež to nazýva sankciou. „Rovnako sú tam riziká z arbitráže, ktoré budú zasahovať Slovenskú republiku. Sú to miliardy, možno dokonca až 20 miliárd eur. Preto žiadame garancie, ako sa budú tieto negatívne dopady riešiť,“ dodal Blanár.
Spájanie dvoch rôznych vecí
Kým podľa predsedu vlády nebude vyriešený tento problém, bude žiadať o odklad hlasovania o ďalších protiruských sankciách. „My nebudeme zajtra hlasovať za ten balík,“ povedal. Šéf diplomacie pritom ešte v pondelok oznámil, že Slovensko je „pripravené podporiť“ nový sankčný balík.
Fico teraz na výbore reagoval aj na otázky opozičných poslancov, pričom povedal že jeho postoj neznamená, že by sa Slovensko zdržalo hlasovania. To by totiž nemalo vplyv na prijatie balíka. Naopak, uviedol, že ak lídri rokovanie o sankciách neodložia, využije právo veta.
Opozícia pritom premiérovi vyčíta, že aj odpojenie sa od ruských zdrojov nazýva sankciou. Podľa Jána Hargaša z Progresívneho Slovenska je spájanie plánu REPowerEU s nesúvisiacim 18. sankčným balíkom umelé. Hovorí, že Brusel rieši mnohé legislatívne zámery, pri ktorých sa nezhodnú všetky členské štáty únie, ale v týchto prípadoch Fico podľa neho takýto postup, ako pri sankciách, nevyužíva.
Čo je obsahom balíka
Výhrady voči sankčnému balíku mala podľa Blanára Malta, lebo nesúhlasí so znížením cenového stropu na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel. Okrem toho balík ráta aj so zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2, a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Na prijatie balíka je pritom potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó pritom v pondelok popoludní na sociálnej sieti napísal, že Maďarsko sa spolu so Slovenskom rozhodlo nepodporiť návrh 18. sankčného balíka, pretože by to vraj napokon potrestalo energetický sektor. Blanár však toto tvrdenie odmietol a postoj vlády vysvetlil až o niekoľko hodín neskôr.
