Začiatkom apríla zasiahla smutná správa zasiahla celé Česko aj Slovensko. Speváčka a herečka Anna Julie Slováčková zomrela vo veku 29 rokov po dlhom a náročnom boji s rakovinou.
Posledné chvíle života prežila doma, obklopená tými, ktorých milovala. Rodina sa rozhodla nenechať ju zomrieť v nemocnici a dopriala jej odchod v pokoji domova.
Jej oporou boli rodičia, brat Felix ml., partner Matěj aj blízki priatelia. Po celý čas bojovala s podporou rodiny, ktorá jej bola neustále nablízku. Práve súrodenecké puto medzi Felixom a Aničkou bolo plné lásky. Prekážkou nebol ani 12-ročný vekový rozdiel.
Je tam stále s ním
Takmer tri mesiace po smrti prehovoril hudobník o tom, ako prežíva týždne bez svojej mladšej sestry. Ako prezradil pre Blesk, spomína na ňu s dojatím, láskou a obrovským rešpektom.
Hlavným symbolom ich spoločného puta sa pre nich stala rodinná chalupa, ktorú ich rodičia, saxofonista Felix Slováček a herečka Dagmar Patrasová, zaobstarali pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Neskôr prešla rekonštrukciou a mladší Felix sa o ňu teraz stará.
„Ona tam na chalupe so mnou stále je,“ povzdychol si pre Magazín Mladá fronta DNES. „Otvorím jej izbu a stále Aničkou vonia,“ prezradil.
Práve toto miesto sa stalo bodom mnohých milých rodinných stretnutí a aj dnes je plné spomienok, ktoré navždy zostanú vo Felixovom srdci. Tieto spomienky sú však stále príliš čerstvé a stále veľmi bolestivé. „Proste tam sedím a ona v mojich myšlienkach sedí vedľa mňa,“ dodal jej brat s úprimnosťou.
Súrodenecké puto plné lásky aj „zápasenia“
Vzťah s Aničkou bol hlboký už od jej narodenia – Felix bol vtedy síce už dvanásťročný chlapec, ale sestru podľa svojich vlastných slov od prvej chvíle miloval. „Pekne som sa o ňu staral, prebaľoval ju. Doma nás vychovávali k citlivosti,“ spomína.
Ich súrodenecké puto bolo plné lásky, ale aj klasického súrodeneckého „zápasenia“. Vraj bol pre Aničku ako jej ochrancom, tak aj „šikanátorom“. „Bolo to hrozne fajn,“ nijako neskrýva svoj zármutok.
Súrodenci mali spoločný hudobný vkus, a možno aj preto si Anička od svojho brata nechávala radiť vo svojej vlastnej tvorbe.
„Dávala mi na posúdenie svojej demonahrávky, občas som jej povedal, čo je na tom dobré a čo by sa podľa mňa dalo vylepšiť. Vypočula ma, ale bolo na nej, ako s tým naloží. Nás síce vychovávali rovnakí rodičia v rovnakom prostredí, ale každý sme šli trochu inou hudobnou cestou. Ale muzika ju, rovnako ako mňa, hrozne bavila.“
Hrá ďalej jej pesničky
Často stáli bok po boku aj na pódiu. Predstavili sa v koncertných sálach či na divadelných doskách. Vystupovali napríklad v Divadle Hybernia, v Karlíne, v Kalichu aj v legendárnom Semafore, a to ako spolu, tak aj so starším Felixom. Spolupracovali aj ako speváčka a dirigent.
„Pre mňa ako brata to bolo úplne prirodzené, zakaždým sme obaja mali veľkú radosť, že spolu môžeme hrať. Hrozne mi chýba,“ dodal so smútkom.
Felix Slováčik mladší ďalej hrá Aničkinu hudbu – je si istý, že by chcela, aby sa ďalej hrala. „Takže kde môžem, tam ju hráme. Pesničky namiesto nej spieva jej najlepšia kamarátka Karolína Fišerová,“ vysvetlil Felix s tým, že pokračuje aj v odkaze, ktorý Anička zanechala mimo hudobnej scény: venuje sa pomoci onkologicky chorým ľuďom.
„Teraz je to na mne, aby som niesol túto jej pochodeň. Viem, že by si to Anička priala,“ uzavrel Slováček mladší.
