Znie to ako zápletka z hororu, no je to realita. Smrtiace plesňové infekcie sa potichu šíria naprieč svetom – a Európa nie je výnimkou. Huby, ktoré kedysi pre ľudské telo nepredstavovali hrozbu, dnes spôsobujú úmrtia desiatok percent infikovaných pacientov. Najhoršie je, že ich nezastaví ani najmodernejšia medicína.
Ešte pred pár desaťročiami sa vedci domnievali, že plesne ohrozujú človeka len povrchovo, prejavovali sa ako nepríjemná mykóza kože či nechtov. Dôvod? Ľudské telo je podľa starších teórií pre huby „príliš teplé“. Dnes však už vieme, že si na vyššie teploty dokázali zvyknúť a následky sú fatálne.
Huba zabíja do niekoľkých hodín
Obzvlášť desivým príkladom je Candida auris, ktorá bola objavená len v roku 2009 v uchu japonskej pacientky, píše Die Welt. Odtiaľ aj jej názov – auris znamená „ucho“. Odvtedy sa rozšírila do desiatok krajín vrátane Česka, Rakúska či Poľska. V niektorých prípadoch zabíja pacientov už do niekoľkých hodín, najmä ak sa dostane do krvného obehu.
Úmrtnosť sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pohybuje medzi 29 až 53 %, pričom ohrozuje predovšetkým hospitalizovaných pacientov s oslabenou imunitou. Niektoré jej kmene sú navyše rezistentné voči všetkým dostupným liekom.
Nezaberá dezinfekcia ani izolácia
Candida auris obľubuje nemocničné prostredie – prežije dokonca aj na sterilných nástrojoch. Príkladom je muž, ktorý sa ňou nakazil pri vyšetrení jazyka nástrojom použitým predtým na inej pacientke. Strávil 90 dní v izolácii, no huba mu stále kolovala v tele.
Infekcia si vyžaduje dlhodobú hospitalizáciu: dospelí bývajú v nemocnici 48 – 53 dní, u detí je to často až 140 dní.
Candida nie je jediná. Na zoznam sú aj ďalšie smrtiace huby. WHO identifikovala aj iné mimoriadne rizikové plesne:
- Aspergillus fumigatus – bežne sa nachádza v prírode, ale u ľudí s oslabenou imunitou spôsobuje zápal pľúc. Úmrtnosť dosahuje 50 %.
- Cryptococcus neoformans – obzvlášť nebezpečná pre pacientov s HIV, spôsobuje smrteľnú meningitídu.
- Candida albicans – najznámejšia z kvasiniek, spôsobuje ústne a genitálne infekcie, no môže sa rozšíriť aj hlbšie do tela.
Lekári varujú: Diagnostika prichádza neskoro
Problémom je aj nedostatočná schopnosť včasného odhalenia infekcie. Lekári často identifikujú plesne až vo chvíli, keď je liečba takmer beznádejná.
„Keď sa plesňové ložiská objavia na CT, často už býva neskoro,“ uviedol odborník Juergen Loeffler z Univerzitnej nemocnice vo Würzburgu.
Vývoj nových antimykotík zatiaľ zaostáva za tempom šírenia týchto organizmov.
Príčiny? Globálne otepľovanie aj globalizácia
Odborníci upozorňujú, že za narastajúcim výskytom týchto infekcií stojí viacero faktorov:
- Zmena klímy – vyššie teploty zvyšujú šance húb prežiť v ľudskom tele.
- Voľný pohyb ľudí a globalizácia – uľahčujú prenos plesní medzi kontinentmi a zdravotníckymi zariadeniami.
Hubové infekcie už nie sú len dermatologický problém. Stávajú sa vážnou celosvetovou zdravotnou hrozbou, ktorú nedokážu zvládnuť ani najmodernejšie nemocnice. Zdravotníci preto apelujú na zvýšenú prevenciu, dôslednú hygienu a vývoj nových liečiv, kým nebude neskoro.
