Pred piatimi rokmi zomrel Marián Čišovský. Odišiel ticho, tak ako žil. Po boku manželky Martiny, ktorá sa mu stala oporou až do posledného výdychu. Dnes si na jeho odkaz spomína celý futbalový svet. A rodina, ktorá denne cíti jeho neprítomnosť. Pre portál Šport24.sk si Martina zaspomínala na jeho pamiatku.
Marián Čišovský (†40) bol muž, ktorý sa nikdy nevzdal. Na ihrisku aj v živote šiel naplno. Hoci futbalový svet ho obdivoval za tichú silu a eleganciu v defenzíve, doma bol najmä manžel, otec a kamarát. Svoj život dohral v Plzni, ale jeho príbeh navždy zostane slovenský.
Začínal v Humennom, cez Inter Bratislava, Žilinu, Artmediu a rumunský Temešvár sa prepracoval až do českej Plzne, kde zažil zlaté futbalové roky. V Lige majstrov čelil aj samotnému Lionelovi Messimu. A hoci ten Argentínčan kľučkoval ako z počítačovej hry, proti Čišovi musel niekedy len jednoducho cúvnuť. Marián bol skala. A keď tú skalu zasiahol osud v podobe diagnózy ALS, opäť stál pevne. Až do konca.
„To, že niekto takto pomaly umiera a pritom je pri plnom vedomí, je hrozne kruté,“ povedal pre šport24.sk Mariánov bývalý spoluhráč z reprezentácie Kamil Čontofalský. Áno, kruté. Ale Čišo bol bojovník. Bojoval šesť rokov. S tichou hrdosťou.
Oporou mu bola jeho Martina
Vždy, keď ho na zápasoch Plzne tlačila na vozíku, bola s ním. Keď ho brávala medzi ľudí, na kávu alebo len tak na čerstvý vzduch, robila to s pokorou a láskou. Zdala sa neotrasiteľná. No vnútri bojovala vlastnú vojnu. „Pol roka mi trvalo, kým som sa s tou diagnózou ako-tak zmierila. Hovorila som si, že to nemôže byť pravda, že to Marián nemôže mať. Často som plakala, no postupne som sa s tým musela vyrovnať. Som hlava rodiny, máme tri deti. Musíme fungovať,“ povedala Martina Čišovská pre šport24.sk.
Doma boli štyria – dcéra Tina, synovia Martin a Maroš a mama, ktorá vtedy ešte len zbierala silu. Spolu plánovali návrat na Slovensko. Bratislava mala byť ich nový domov, pozemok už mali. Ale plány ustúpili chorobe. A zostali v Plzni. Tam, kde našli láskavosť, aká sa už dnes často nevidí.
„Nemôžeme zabudnúť na klub Viktoria Plzeň. To, ako sa k môjmu mužovi zachovali, je neskutočné. Stále mu pomáhajú, neodkopli ho ako psa, ako to býva často zvykom,“ dodala Martina.
Silné rozlúčky a dlhé ticho
Keď Marián 28. júna 2020 zomrel, v ten istý deň sa Martina vrátila na miesto, ktoré preňho znamenalo druhý domov – na štadión Viktorie Plzeň. Bolo to počas zápasu proti Sparte Praha. Deti držali za ruku bývalí spoluhráči Matúš Kozáčik a Martin Bakoš. Silné momenty, ktoré rozplakali aj tých najtvrdších.
Pohreb sa konal 3. júla 2020. A odvtedy sa Martina stiahla z verejného života. Nechcela kamery, rozhovory, svetlá reflektorov. Iba raz urobila výnimku – keď v Plzni pri príležitosti 110. výročia klubu odhalili pamätnú plaketu na Bráne borcov. Bola tam. Potom už nie.
Otázky, kde bude futbalový hrdina navždy odpočívať, viseli vo vzduchu. Či Plzeň, kde dobojoval svoj zápas? Alebo východ Slovenska, odkiaľ pochádzal? Odpoveď prišla po smrti jeho otca Jána začiatkom roka 2022. Dnes Marián Čišovský odpočíva v rodnom Humennom. Po boku otca.
