Slovenský premiér Robert Fico v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko oznámil, že krajina neplánuje v roku 2026 navýšiť financovanie v oblasti obrany. Ako dodal, rovnaký prístup predpokladá aj v nasledujúcom roku 2027. Zároveň zdôraznil, že Slovenská republika naďalej plní svoje záväzky vyplývajúce z členstva v NATO. informuje TASR.
Za najdôležitejšiu domácu tému považuje schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok. Uviedol, že si nevie predstaviť situáciu, v ktorej by krajina fungovala v režime rozpočtového provizória. Odsúdil tiež prípadné snahy prepojiť hlasovanie o rozpočte s hlasovaním o dôvere vláde. „V žiadnom prípade nebudeme zvyšovať zbrojné výdavky. Musíme nájsť 76, 77 hlasov na schválenie rozpočtu. Ak budú chcieť kolegovia z Hlasu-SD a SNS pokračovať vo vláde, budú sa musieť dohodnúť. Ak sa nedohodneme, neviem si predstaviť, že pôjdeme do rozpočtového provizória,“ zdôraznil premiér.
Podľa Fica by sa akékoľvek dodatočné zdroje v rezorte obrany mali orientovať predovšetkým na civilné účely. Zároveň potvrdil, že Slovensko v plnej miere zabezpečuje požadované schopnosti, ktoré od neho Severoatlantická aliancia očakáva.
Slabší rast nie je len slovenský problém, tvrdí premiér
V súvislosti so zhoršenou prognózou rastu domácej ekonomiky, ktorú zverejnila Národná banka Slovenska, premiér Fico pripomenul, že stagnácia sa týka celej Európskej únie, nielen Slovenska.
„My sme exportne orientovaná krajina, ktorá je napojená na Európsku úniu. Európska únia má obrovský problém, pokiaľ ide o hospodársky rast. My sme malá otvorená krajina, máme obrovský podiel automobilového priemyslu, my sme stále ešte do určitej miery na tom dobre, lebo máme pozitívny hospodársky rast,“ uviedol predseda vlády.
V prípade, že dôjde k úplnému prerušeniu dodávok plynu z Ruska, čo plánuje EÚ, upozornil Fico na viacero rizík. Podľa neho by tranzit plynu cez viacero štátov znamenal výrazné zvýšenie poplatkov, čo by sa okamžite prejavilo aj na vyššej cene samotnej suroviny. Ďalším problémom je podľa premiéra fakt, že Slovensko nemá priame napojenie na terminály so skvapalneným plynom. V tejto súvislosti sa tiež pýtal, kto bude znášať dôsledky, ak sa zvýšia ceny plynu pre domácnosti.
„Čo sa stane so žalobou, ktorú na nás určite podá Gazprom, ktorá má hodnotu 16 až 20 miliárd eur? Kto to za nás zaplatí? Pokiaľ nebudem poznať odpovede na tieto otázky, nevidím žiadny dôvod, aby som súhlasil s osemnástym sankčným balíkom,“ dodal premiér.
Podľa Fica si Európska komisia uvedomuje, že v prípade úplného odstavenia ruského plynu by Slovensko patrilo medzi najviac zasiahnuté krajiny. Oceňuje preto, že Brusel k tejto téme pristupuje konštruktívne. Upozornil však, že rozhodnutie sa má prijať ako legislatívny akt kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že Slovensko nemá možnosť uplatniť právo veta ako v prípade niektorých iných sankcií.
Stretne sa s ukrajinským premiérom, nie so Zelenským
Premiér zároveň oznámil, že na jeseň sa má uskutočniť jeho stretnutie s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom, ktoré by sa mohlo konať v septembri alebo októbri. Na stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským nevidí dôvod.
„Moje stretnutie so Zelenským nemá žiadny zmysel či význam, pretože on ma nenávidí, a to preto, lebo si dovolím hovoriť vlastný názor na vojnu na Ukrajine. Ja som mu vytkol, že obral Slovensko o 500 miliónov eur, pretože zastavil tranzit ruského plynu cez Slovensko. Pre mňa má význam komunikovať a rokovať s predsedom vlády Ukrajiny a môžem potvrdiť, že opäť pripravujeme ďalšiu vládu,“ uviedol Fico.
Premiér zároveň opätovne apeloval na zastavenie vojnového konfliktu. „To prvé, čo potrebujeme, je, aby sa skončila vojna, a to druhé, čo potrebujeme, je, aby sa po skončení vojny nadviazali normálne štandardné politické vzťahy,“ skonštatoval. Dodal, že Ukrajina by mala dostať európsku perspektívu a že jej vstup do Európskej únie by pre Slovensko predstavoval viac prínosov než negatív. V súvislosti s plánovaným stretnutím prezidenta Petra Pellegriniho s Volodymyrom Zelenským poznamenal, že pôjde najmä o symbolický akt.
