Ruský prezident Vladimir Putin otvorene priznal, že vojna na Ukrajine zaťažuje ruskú ekonomiku viac, než Kremeľ doteraz priznával. Napriek vysokým nákladom však Moskva neplánuje okamžité škrty vo vojenskom rozpočte. Tie prídu až po dosiahnutí cieľov na Ukrajine.
Na tlačovej konferencii v Minsku Putin priznal, že Rusko míňa na armádu astronomické sumy, ktoré presahujú 13 biliónov rubľov — teda približne 6,3 % hrubého domáceho produktu. Tieto čísla korešpondujú s odhadmi Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, ktorý ešte vo februári upozornil na prudký rast ruského zbrojného rozpočtu.
„Medzi ministerstvom obrany, ministerstvom financií a ministerstvom hospodárskeho rozvoja zatiaľ neexistuje konečná dohoda, ale všeobecne všetci uvažujú týmto smerom,“ uviedol podľa webu Vedomosti.
Obrovské investície do vojenského aparátu sa začali výrazne navyšovať po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Tento „vojnový režim“ v kombinácii s tvrdými sankciami zo Západu spôsobil, že Rusko dnes bojuje nielen na fronte, ale aj s vlastnou ekonomikou.
Inflácia ako cena za „silnú armádu“
Putin otvorene pripustil, že budovanie vojenských kapacít vedie k vysokej inflácii, ktorá teraz dusí ruské hospodárstvo. Prezident zdôraznil, že aktuálne sa v Moskve diskutuje o potrebe obmedziť výdavky na obranu. Podľa jeho slov sa však ministerstvá obrany, financií a hospodárskeho rozvoja ešte na definitívnej stratégii nedohodli.
Zníženie zbrojných investícií by navyše mohlo ohroziť vojenské ambície Kremľa na Ukrajine. Preto sa očakáva, že k reálnym škrtom dôjde až po splnení cieľov „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva konflikt označuje.
„Áno, chceme dokončiť špeciálnu vojenskú operáciu s výsledkom, ktorý potrebujeme. Samozrejme, s tým rátame. Práve na to chceme míňať peniaze, nie na agresívne plány voči Európe a krajinám NATO. My plánujeme znižovať výdavky, kým oni ich plánujú navyšovať,“ povedal Putin podľa webu Gazeta.
NATO zvyšuje, Rusko váha
Putin zároveň ostro skritizoval rozhodnutie NATO navýšiť obranné rozpočty členských krajín na päť percent HDP. Podľa neho ide o „agresívny“ krok, ktorý kontrastuje s jeho plánmi na budúce škrty.
„My chceme znižovať výdavky, zatiaľ čo oni ich zvyšujú,“ vyhlásil Putin s tým, že Rusko peniaze potrebuje na „úspešné dokončenie operácie“, nie na útoky voči Európe či NATO.
Rozhovory pokračujú, ďalšie kolo možno v Turecku
Ruský prezident tiež priznal, že návrhy na mier, ktoré si vymenili Moskva a Kyjev, sú úplne nezlučiteľné. Podľa neho to však nebolo žiadnym prekvapením. Obe strany však stále zvažujú pokračovanie rokovaní, informovala TASR s odvolaním sa na AFP.
Počas doterajších mierových rokovaní v Turecku si ruská a ukrajinská delegácia odovzdali vlastné memorandá, kde každá strana načrtla svoju predstavu o ukončení viac než trojročného konfliktu.
„Pokiaľ ide o memorandá, podľa očakávania sa nestalo nič prekvapujúce… Ide o dve úplne protichodné memorandá,“ povedal Putin na tlačovej konferencii v Minsku.
Podľa agentúry Reuters však ruský prezident vyjadril nádej, že dialóg medzi Moskvou a Kyjevom pomôže časom zmenšiť rozdiely v ich postojoch. Dodal, že kontakty medzi vyjednávačmi pokračujú a že obe strany sú v pravidelnom spojení.
Doteraz sa uskutočnili dve kolá mierových rokovaní v Istanbule, ktoré však nepriniesli zásadný posun k ukončeniu vojny. Napriek tomu sa podarilo dohodnúť na veľkej výmene vojenských zajatcov a tiel padlých vojakov, ktorá prebiehala v uplynulých týždňoch.
Ďalšie kolo rozhovorov by sa podľa Putina mohlo opäť uskutočniť v Turecku, aj keď presný termín a miesto zatiaľ neboli stanovené. Zároveň oznámil, že Rusko plánuje vrátiť Ukrajine ďalších 3 000 zajatcov.
Podľa televízie Sky News Putin tiež vyhlásil, že vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sa začínajú stabilizovať najmä vďaka americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Vyjadril, že si ho „veľmi váži“ a je pripravený sa s ním stretnúť. „Vo všeobecnosti sa vďaka prezidentovi Trumpovi vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi začínajú stabilizovať,“ dodal.
