Najnovšie výskumy naznačujú, že odhady svetovej populácie môžu byť výrazne nižšie než realita. Objavuje sa otázka, či by sa medzi nami mohla nachádzať celá „neviditeľná“ populácia, ktorá zatiaľ uniká oficiálnym štatistikám.
Podľa správy portálu news.com.au vychádzajúcej zo štúdie fínskej Aaltovej univerzity, sa v sčítaniach vidieckeho obyvateľstva nachádzajú značné nezrovnalosti. Výskum publikovaný v renomovanom časopise Nature Communications tvrdí, že mnohí ľudia žijúci na vidieku v krajinách ako India, Čína, Brazília, Mexiko, Austrália či Južná Afrika, nemusia byť vôbec zahrnutí v oficiálnych počtoch. Ak sú tieto poznatky správne, mohlo by to znamenať, že „nezaevidovaných“ je toľko ľudí, koľko má obyvateľov niektorá menšia krajina.
Vedci skúmali údaje o vysídľovaní v rámci 307 projektov výstavby vodných priehrad v 35 krajinách medzi rokmi 1975 a 2010. Tieto údaje o presídlených osobách boli pomerne detailné, preto ich následne porovnali s globálnymi databázami počtu obyvateľov. Postdoktorandský výskumník Josias Lang-Ritter poznamenal, že ich tím prekvapilo, do akej miery boli počty obyvateľov podhodnotené.
Na druhej strane Andrew Tatem, ktorý vedie projekt WorldPop, upozorňuje, že údaje zo satelitných snímok a národných štatistík nie sú vždy spoľahlivé, najmä staršie snímky pred rokom 2010 často obsahujú veľké nepresnosti. Domnieva sa, že pokročilé nástroje ako umelá inteligencia a algoritmy strojového učenia by mohli do budúcna túto medzeru aspoň sčasti vyplniť.
Vidiecke oblasti sú podľa odborníkov pri sčítaní obyvateľov často zanedbávané. Môže za to slabá infraštruktúra, migrácia, ale aj nedostatok kapacít na ich presné zmapovanie. Bežné modely výpočtu populácie fungujú lepšie v mestách, kde je hustota osídlenia vyššia, no pri roztrúsených dedinách zlyhávajú. Lang-Ritter zároveň upozornil, že podcenenie populácie má zásadný dopad na plánovanie dopravy, zdravotníctva či zvládanie kríz ako sú pandémie a prírodné katastrofy.
Obavy môžu byť neopodstatnené
Nie všetci experti však túto hypotézu považujú za reálnu. Demograf Martin Kolk zo Štokholmskej univerzity tvrdí, že zistenia zrejme poukazujú skôr na regionálne rozdiely a nie na chyby v celkovom počte obyvateľov jednotlivých štátov. Podľa Stuartra Gietel-Bastena z Hongkonskej univerzity je myšlienka, že by sa skutočný počet ľudí na planéte výrazne líšil od oficiálnych čísel, prehnaná. Uviedol, že ak by sa takéto obrovské podhodnotenie potvrdilo, spochybnilo by to celé desaťročia medzinárodných zberov dát. Napriek tomu však dodal, že zamerať sa viac na zber údajov z vidieka by určite mohlo priniesť presnejší obraz.
Okrem toho, podľa americkej organizácie First Focus on Children bývajú často vynechané aj niektoré skupiny obyvateľstva, predovšetkým malé deti, ktoré žijú v nestabilných rodinných podmienkach, v chudobe alebo sa často sťahujú. Rovnako tak bývajú prehliadaní ľudia, ktorých vyhnali konflikty alebo prírodné katastrofy.
Dôležité je tiež to, že satelity pri mapovaní zeme zaznamenávajú predovšetkým svetelné zdroje, čo znamená, že domácnosti bez elektriny ostávajú mimo ich dosahu. Preto zostáva otázka otvorená – sú naozaj miliardy ľudí „neviditeľné“ pre digitálne systémy, alebo ide len o neoverenú domnienku?
Ak by sa hypotéza o masívne podhodnotenej populácii potvrdila, mohlo by to zásadne zmeniť naše chápanie demografického rastu, vývoja spoločnosti aj spôsobov, akými pristupujeme k plánovaniu na globálnej úrovni. A ak nie, možno len podceňujeme svetovú populáciu preto, že dnes už polovicu ľudí tvorí umelá inteligencia.
