Podľa najnovšej americkej štúdie klesol za posledné polstoročie počet úmrtí na infarkt takmer o 90 percent. Tento pokrok je výsledkom modernej medicíny, inovatívnych technológií a efektívnejšej liečby, ktoré významne prispeli k záchrane životov. Na druhej strane však odborníci zaznamenávajú rastúci počet úmrtí spôsobených inými srdcovými problémami, ako je zlyhávanie srdca, poruchy rytmu či komplikácie spôsobené vysokým krvným tlakom.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of the American Heart Association priniesla komplexný pohľad na vývoj úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia v období rokov 1970 až 2022. Zatiaľ čo v roku 1970 boli srdcové choroby príčinou 41 % všetkých úmrtí v USA, v roku 2022 tento podiel klesol na 24 %. Najvýraznejší pokles sa týkal infarktu, počet úmrtí na tento akútny stav klesol o 89 %. V roku 1970 podľahlo infarktu 54 % ľudí so srdcovými problémami, o päťdesiat rokov neskôr to bolo už len 29 %.
Za týmito priaznivými číslami stojí podľa vedcov celý rad faktorov od zlepšených diagnostických metód cez zavedenie koronárnych stentov až po širšiu dostupnosť liekov ako aspirín či lieky na rozpúšťanie krvných zrazenín.

K akútnym k chronickým
Vedúca autorka výskumu, kardiologička Sara Kingová, upozornila, že medicína v posledných desaťročiach výrazne pokročila, najmä pokiaľ ide o zvládanie akútnych kardiologických stavov. Napriek tomu však celkový počet úmrtí na srdcové choroby zostáva vysoký, pričom čoraz častejšie sú na vine chronické formy ochorení.
Kým v roku 1970 tvorili zlyhávanie srdca, arytmie a ochorenia súvisiace s hypertenziou iba 9 % všetkých úmrtí na srdcové choroby, v roku 2022 to už bolo až 47 %. Najvýraznejší nárast zaznamenali arytmie – úmrtnosť na poruchy srdcového rytmu vzrástla o 450 %. V prípade srdcového zlyhávania bol nárast 146 % a pri ochoreniach spojených s vysokým tlakom až 106 %.

Autori štúdie zároveň varujú pred zhoršujúcimi sa rizikovými faktormi v populácii. Obezita sa od 70. rokov viac ako zdvojnásobila z pôvodných 15 % stúpla na 40 %. Výrazne pribudlo aj prípadov cukrovky 2. typu a vysokého krvného tlaku, ktorý dnes trápi takmer polovicu populácie, pričom pred 50 rokmi to bolo len 30 %.
Spoluautorka štúdie Latha Palaniappanová zdôraznila, že práve tieto faktory majú zásadný vplyv na nárast chronických kardiovaskulárnych ochorení a predstavujú vážnu výzvu pre verejné zdravie.