Opozičné strany plánujú zvolať mimoriadny výbor o Gabčíkove, na tlačovku v utorok im prišiel aj minister Tomáš Taraba. Opozícia ministra životného prostredia podozrieva, že vychádza pri rokovaniach príliš v ústrety Maďarsku a zatajuje informácie.
Mimoriadny parlamentný výbor pre životné prostredie chcú spolu zvolať PS, SaS, hnutie Slovensko a KDH. Podporujú ich aj Demokrati, ktorí majú jedného poslanca. Koalícia však zvykne tieto opozičné iniciatívy bojkotovať, výbory sa potom nekonajú. Žiaden konflikt ani slovná výmena medzi opozíciou a ministrom na tlačovke však nenastala, ako uviedol Denník N. Najprv postupne hovorili opoziční poslanci, Taraba stál za nimi so založenými rukami. Keď skončili a odišli, urobil si tlačovku zas minister.
Po ňom sa zas k pultu vrátil ešte poslanec hnutia Slovensko Rastislav Krátky, bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) a poslankyňa SaS Mária Kolíková. Taraba minulý mesiac tvrdil, že dohoda s Maďarskom môže už byť blízko. Povedal tiež, že Maďarsko má nárok na 50 percent elektriny z Gabčíkova, ale Slovensko zas na dostavanie Nagymarosu. Opozičné strany oponujú, že z rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu nevyplýva, že Slovensko by Maďarsku malo odovzdať elektrickú energiu. Obe strany majú len rokovať.
Michal Kiča z Demokratov na tlačovke povedal, že v hre môže byť odovzdanie 10 až 40 percent, možno aj 50 percent elektriny z Gabčíkova za výrobné náklady. Ak by sa dohoda vzťahovala na 10 rokov, išlo by podľa neho o sumu 880 miliónov eur. Taraba popieral, že by Slovensko malo odovzdať Maďarsku polovicu elektriny z Gabčíkova. Medzinárodná dohoda s Maďarskom by sa podľa neho musela schvaľovať v parlamente a opozíciu obviňoval, že si vymýšľa. Vyhlásil ešte, že Slovensko a Maďarsko sú blízko k tomu, aby si povedali, či sa vedia dohodnúť, ale ešte nie k samotnej dohode.
Pôvodnú zmluvu porušili obe krajiny
Situácia okolo vodného diela Gabčíkovo a urovnania dlhoročného sporu s Maďarskom sa čoraz viac komplikuje. Nejasnosti vniesol už predtým minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), ktorý tvrdil, že Maďarsko by malo dostávať 50 percent elektriny vyrobenej v Gabčíkove zadarmo, napísal 25. júna Denník N. Taraba sa odvolával sa pritom na pôvodnú zmluvu o výstavbe vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros z roku 1977 a na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.
„Zmluva, ktorá medzi Slovenskom a Maďarskom platí, čo rozhodol Haag, veľmi jasne hovorí napríklad o tom, že Maďarsko je spoluvlastníkom Gabčíkova. Hovorí, že 50 percent elektrickej energie majú dostávať zadarmo. Samozrejme, že my máme zas nárok na to, aby oni dostavali Nagymaros. Medzinárodný súdny dvor takisto rozhodol, že máme zohľadniť realitu na Dunaji,“ dodal Taraba.
Nedostavali Nagymaros, my sme Gabčíkovo dokončili
V pôvodnej zmluve sa uvádzalo, že o náklady aj výnosy z vodných diel sa majú rovnako deliť obe krajiny. Problémom však je, že Maďarsko svoju časť zmluvy, teda postaviť vodné dielo Nagymaros, nesplnilo, preto by riešenie navrhované Tarabom mohlo byť pre Slovensko nevýhodné.
Podľa Michala Kiču z opozičnej strany Demokrati Taraba rokuje o tom, že Slovensko by Maďarsku garantovalo elektrinu z Gabčíkova za výrobné náklady na niekoľko desaťročí. Rozsudok súdu v Haagu síce uvádza, že sa krajiny majú riadiť pôvodnou zmluvou, no tá nezohľadňuje dnešný stav projektu – teda že Maďarsko svoju časť nepostavilo, zatiaľ čo Slovensko dielo vybudovalo len pre seba.
Obe vlády preto plánujú uzavrieť novú zmluvu, ktorá by nahradila pôvodnú, a zároveň by sa stiahol spor z Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. „Podľa dokumentov môže byť požiadavkou Maďarska garantovaná dlhodobá dodávka elektrickej energie z vodného diela Gabčíkovo na obdobie možno od desať do tridsať rokov,“ hovorí Kiča. Maďarsko žiada približne 40 percent výroby z Gabčíkova, čo predstavuje až jednu terawatthodinu z priemernej ročnej produkcie 2,2 terawatthodiny. Slovenská strana navrhla podiel 10 percent na 10 rokov.
Kľúčové bude, ako sa stanoví výrobná cena. Slovenská strana však žiada, aby sa okrem prevádzkových nákladov zohľadnili aj “nevyhnutné budúce investície, náklady na odstraňovanie sedimentov a náklady na úpravu starého koryta a ramenných sústav.” Súčasťou dohody má byť aj to, že obe krajiny sa vzdajú doterajších nárokov na zisky či náhradu škôd.
