V minulosti čelili ľaváci výraznej diskriminácii, ktorá mala korene nielen v poverách, ale aj v náboženskom symbolizme a kultúrnych normách. V období stredoveku sa ľaváctvo často spájalo s temnými silami – považovalo sa za znamenie diablovho vplyvu. Tento názor sa prenášal aj do jazyka – napríklad v latinčine znamenalo slovo „sinister“ pôvodne „ľavý“, no časom získalo významy ako zlomyseľný či nebezpečný. Takéto vnímanie malo výrazný dopad aj na každodenný život.
V kresťanskej tradícii bola pravá strana tela vnímaná ako nositeľka dobra, zatiaľ čo ľavá bola stotožňovaná so zlom. Tento dualizmus ovplyvnil aj vnímanie ľavákov v spoločnosti. V 18. a 19. storočí sa preto objavili systematické snahy o ich „napravenie“. Vo viacerých krajinách, najmä vo viktoriánskej Británii, boli deti za používanie ľavej ruky pri písaní či jedení dokonca fyzicky trestané. Vynucovala sa pravá ruka ako jediná akceptovateľná, čo viedlo k psychickým i motorickým problémom. Informuje Autotrendy.sk.

Aj keď dnes už ľaváci v spoločnosti čelia menšej stigmatizácii, niektoré oblasti života zostávajú výrazne prispôsobené pravákom. Jednou z nich je automobilizmus. Konštrukcia väčšiny áut vychádza z predpokladu, že vodič bude mať dominantnú pravú ruku. Riadiaca páka, tlačidlá, usporiadanie palubnej dosky aj ovládacie systémy – všetky tieto prvky sú navrhnuté tak, aby čo najviac vyhovovali pravákom. Pre ľavákov to znamená, že počas šoférovania musia vykonávať viacero činností „slabšou“ rukou, čo zvyšuje náročnosť riadenia najmä v začiatočných fázach výcviku.
V niektorých prípadoch môže táto asymetria predstavovať zvýšené riziko dopravných nehôd. Štúdie napríklad naznačujú, že práve kvôli nevhodne prispôsobenému technickému vybaveniu môžu mať ľaváci o niečo vyššiu nehodovosť než praváci. Týka sa to nielen vodičov, ale aj cyklistov a chodcov – najmä v situáciách, kde je potrebné rýchlo reagovať alebo intuitívne konať podľa zaužívaných noriem.
Ľaváci sa učia šoférovať rýchlejšie než praváci
Zaujímavosťou však je, že aj napriek týmto objektívnym prekážkam sa ľaváci učia šoférovať rýchlejšie než praváci. Podľa údajov niektorých autoškôl, ako napríklad AAA Driving School vo Veľkej Británii, až 57 % ľavákov zloží vodičskú skúšku na prvý pokus, zatiaľ čo u pravákov je to len 47 %. Tento jav môže súvisieť s tým, že ľaváci sú zvyknutí celý život prispôsobovať sa svetu nastavenému pre pravákov. Ich schopnosť rýchlejšie sa adaptovať a zvládať nové situácie môže byť práve tým faktorom, ktorý im pomáha lepšie reagovať na výzvy za volantom.

Ďalším faktorom, ktorý môže hrať v ich prospech, je vizuálna orientácia. V krajinách, kde sa jazdí po pravej strane cesty, majú ľaváci často dominantné oko bližšie k stredu vozovky, čo im umožňuje lepší výhľad pri míňaní áut alebo predbiehaní. Týmto spôsobom dokážu efektívnejšie sledovať premávku v protismere aj spätne cez ľavé spätné zrkadlo.
Rozdiely v prístupe k ľaváctvu sú badateľné aj medzi jednotlivými kultúrami. V mnohých ázijských krajinách, ako je Čína či Japonsko, bol tlak na používanie pravej ruky historicky ešte silnejší. Používanie ľavej ruky pri jedle alebo písaní sa považovalo za neslušné, čo viedlo k zníženiu počtu ľavákov v týchto regiónoch. Nízke zastúpenie ľavákov sa následne odrazilo aj v technickom dizajne – vrátane automobilového sektora.
V západných krajinách, kde sa individualita a odlišnosti začali postupne akceptovať už v druhej polovici 20. storočia, je dnes percento ľavákov vyššie. Napriek tomu sa na ich špecifické potreby často zabúda aj v modernom automobilovom priemysle.
Niektorí výrobcovia už však začínajú myslieť aj na túto časť populácie. Objavujú sa modely vozidiel s nastaviteľnými ovládacími prvkami alebo dokonca symetricky usporiadanými tlačidlami. Športové autá v niektorých prípadoch ponúkajú voliteľné konfigurácie, ktoré umožňujú lepšie ovládanie aj ľavákom. Tieto riešenia sú zatiaľ skôr výnimkou a zvyčajne patria medzi drahšie možnosti.
Z pohľadu bezpečnosti a komfortu jazdy sa ľavákom odporúča venovať viac času precvičovaniu úkonov, ktoré musia vykonávať pravou rukou. Dôležité je tiež uvedomenie si vlastnej telesnej asymetrie a prispôsobenie výberu vozidla svojim potrebám – napríklad voľbou automatickej prevodovky, ktorá eliminuje potrebu radenia.
Aj keď historické prístupy k ľaváctvu výrazne ovplyvnili mnohé aspekty života – vrátane technickej konštrukcie áut – dnes existuje potenciál túto nerovnováhu zmierniť. Budúcnosť automobilového dizajnu by mohla byť otvorenejšia a inkluzívnejšia, ak bude brať do úvahy nielen dominantnú väčšinu, ale aj ľudí s odlišným spôsobom fungovania.