Moderátorská dvojica otvorene hovorí o mužskej neplodnosti, adopcii a predsudkoch v spoločnosti. Ich osbobný príbeh pritom pomáha búrať tabu a otvára dvere inklúzii.
Keď si Adela a Viktor Vinczeovci v roku 2017 povedali svoje „áno“, okamžite čelili otázkam ohľadom potomstva. Súkromná téma sa tak stala vecou verejnou a práve vďaka ich otvorenosti padli mnohé spoločenské bariéry. Informuje o tom portál Diva.
Predsudky a pravda o mužskej plodnosti
Po dlhých mesiacoch dohadov sa Viktor rozhodol verejne prehovoriť o jeho neplodnosti. Na prekvapenie mohých však priznal chybu na svojej strane: „Kvalita a počet spermií sa u mňa blíži k hranici neplodnosti. Tiež som bol prekvapený. Aj z toho, že muži majú dnes oveľa väčší problém, ako si pripúšťajú. 26 rokov, štandardná postava, striedmy pohyb, kde-tu nejaké pivo, žiadne drogy. Zdravý, mladý človek – súdili podľa prvého dojmu v rámci konverzácií aj náhodní lekári. Prečo teda moje telo produkuje trikrát menej spermií na mililiter ako je hraničné minimum podľa Svetovej zdravotníckej organizácie? Prečo je väčšina z nich morfologicky nevhodná na počatie? Odpoveď reprodukčných odborníkov znela: nevieme. Možno sú to obtiahnuté rifle, možno sedavý spôsob života, stres, antibiotiká, alebo hormóny vo vode. Možno je to technológiami,“ uviedol v statuse.
Adopcia ako cesta k rodičovstvu
Adela však necítila, že by bola cesta umelého oplodnenia pre ňu tá správna. Z toho dôvodu sa dvojica rozhodla pre adopciu. Aj o tomto procese verejne rozprávali. Dnes majú adoptovaného syna, ktorému dali meno Maxík: „Bol jednoznačný na prvý pohľad, pre nás oboch, v tej danej sekunde,“ povedala moderátorka v podcaste Na gauči s Nasklee.
Inklúzia a predsudky pri adopcii
Pred adopciou si manželia museli zadefinovať svoje požiadavky. Narozdiel od iných párov však mali iba jednu podmienku: „My sme si dali jediné obmedzenie – že chceme zdravé dieťa. Neviem, či by som zvládla niečo náročnejšie – aj odborne, aj emocionálne. A vek sme si asi určili, ale pohlavie či etnikum sme neriešili,“ uviedla Adela.
Na svojho vytúženého syna čakali dva roky, pričom moderátorka verejne priznala, že rozumie, ak má niekto problém prijať rómske dieťa: „Ja rozumiem tomu, že niektorí sa boja prijať napríklad rómske dieťa v dnešnej spoločnosti. Boja sa reakcií okolia, že sa na nich nebude podobať alebo že budú čeliť predsudkom. Ale ja to vnímam opačne – že poďme spoločnosť edukovať a mazať rozdiely tam, kde sa dá a koľko sa dá,“ povedala.
Nezáleží na génoch, ale na spojení
Pre Adelu nebola genetika nikdy dôležitá. „Môj gén, moja krv – toto som nikdy v živote nepovažovala za dôležité. Že by som chcela vidieť niekoho, ako sa na mňa podobá…chúďatko,“ zasmiala sa a doplnila: „Mňa baví, že k nám prišiel človek z iného duševného aj biologického zdroja, ale zároveň cítim, že je náš. Že to spojenie bolo niekde už dávno vymyslené. A že ho môžem pozorovať práve aj v tom, aký je iný. No také pekné dieťa by sme my s Viktorom nikdy nesplodili!“
Materstvo ako nová životná rola
Vinczeová pritom len prednedávnom ukončila spoluprácu s Markízou, no jej rozvrh sa zásadne nezmenil, pretože mala len pár relácií. Napriek tomu sa dnes viac sústredí na úlohu matky. Rovnako prezradila, že sú s manželom stále na čakačke o adopciu, no nič nie je isté.
„Možno nebudeme mať také šťastie ako pri Maxíkovi, že to bolo jednoznačné hneď pre oboch. Môže sa stať, že dieťa sadne jednému, ale druhému nie. A tam nemôžeš robiť kompromisy. Musí to byť jasné,“ vysvetlila.
Koniec jednej etapy, začiatok druhej
Viktor Vincze taktiež ukončil pracovný pomer s Makrízou. Udialo sa tak po tom, čo odmietol moderovať nový online projekt. „Keď sa to celé uzavrelo, tak musím povedať, že sa máme dobre ako rodina. Máme takú pohodu, neriešime motanice, záťaže,“ ozrejmila Adela.
