Filmová séria Slnko, seno sa navždy zapísala do zlatého fondu českej kinematografie – a nielen svojím nezameniteľným humorom, ale aj bláznivými zákulisnými príbehmi, ktoré by samy vystačili na ďalšiu komédiu. Vedeli ste, že záverečný diel sa točil v Taliansku úplne načierno, bez jediného oficiálneho povolenia? Alebo že predstaviteľka Kelišovej odmietala miestnu kuchyňu a radšej si z domova priviezla kufor plný rezňov a vajec natvrdo?
Za všetkým stál mladý režisér Zdeněk Troška, ktorého kedysi len tak mimochodom napadlo, že český film si pokojne vystačí bez importu zahraničných komédií. To ešte netušil, že jeho nápad sa premení na nezabudnuteľný kult. Trinásťčlenný štáb, no veľké odhodlanie – aj tak sa začal príbeh, ktorý poznajú celé generácie.
A keď už sme pri odvahe: na natáčanie tretieho dielu sadli herci a štáb do autobusu a cez hranice do Talianska prešli v noci, s úsmevom, spevom a bez formálnych papierov.
Niektorí z nich by však túto „dovolenkovú“ skúsenosť najradšej vymazali z pamäti – obzvlášť tí, ktorých desila predstava morských plodov na tanieri.
