Neustále otázky okolo stopky pre ruský plyn už majú prvé výsledky. A nei ej to len o tom, ale aj o dotovaní cien. Slovenské domácnosti sa už čoskoro ocitnú v novej energetickej realite. Po období, kedy štát vynakladal miliardy eur na to, aby ceny plynu zostali stabilné, sa blíži koniec tejto politiky. Rok 2026 má podľa odborníkov priniesť citeľné zvýšenie cien a nie len symbolické.
Energetický analytik Radovan Potočár uvádza, že najväčší podiel na koncovej cene plynu má práve samotná komodita. „Z ceny samotnej komodity, ktorá tvorí viac ako 60 percent celkovej sumy, potom z ceny za distribúciu, ktorá predstavuje zhruba 30 percent, a napokon z ceny za prepravu, čo býva pár jednotiek koncovej ceny. K takto zostavenej cene sa potom ešte pripočíta zaťaženie daňou,““ vysvetľuje pre Pravda.sk.
V praxi to znamená, že aj menšie výkyvy na trhu sa prejavia citeľným zdražením pre koncového odberateľa. Keďže priemerná trhová cena plynu sa za posledné mesiace pohybuje okolo 40 eur za MWh (oproti dnešným 28 eurám), nárast bude výrazný.
Štát sa roky snažil chrániť občanov pred náhlym zdražením pomoc v hodnote až 4 miliardy eur rozdelená medzi roky 2022 až 2024 však nebola trvalo udržateľná. Na rok 2025 síce vláda ešte pokračuje s podporou v hodnote ďalších 370 miliónov, no tlak na zmenu rastie zo všetkých strán.
Dotácie končia, prichádza realita
Kritika súčasného systému je čoraz hlasnejšia. Podpora bola doteraz rovnaká pre všetkých, bez ohľadu na príjmy. Firmy aj odborové zväzy sa zhodujú, že adresnejšia pomoc by bola spravodlivejšia aj lacnejšia. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov by pokračovanie plošného dotovania mohlo štát stáť až miliardu eur navyše. Naopak, cielené opatrenia by mohli priniesť úsporu až 400 miliónov eur.
Na stole sú preto návrhy, ako novú podporu nastaviť. Vláda chce zisťovať príjmy, majetok aj dôchodky obyvateľov, aby vedela určiť, kto skutočne potrebuje pomoc. Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík už v minulosti upozornil, že najväčšiu spotrebu plynu majú často viacgeneračné domácnosti na vidieku, nie tí najbohatší. Ako poznamenal: „Nie všetci, ktorí majú bazén, majú vysokú spotrebu zemného plynu.“
Napriek plánom však zatiaľ nie je jasné, ako rýchlo a efektívne sa tento systém podarí zaviesť. Isté však je, že ak sa štátne dotácie zastavia a ceny sa začnú odvíjať výlučne od trhu, domácnosti zasiahne prudký nárast výdavkov.
Európska politika a koniec ruského plynu
Ďalším rizikovým faktorom pre slovenské domácnosti je európsky plán na úplné odstrihnutie sa od ruského plynu do konca roka 2027. Už od januára 2026 by sa malo prestať nakupovať aj skvapalnené LNG z Ruska. Tento návrh však vláda Roberta Fica zásadne odmieta, pričom premiér varoval, že ide o „ekonomickú samovraždu“ a že hrozí žaloba zo strany Gazpromu s pokutou až 20 miliárd eur.
Slovensko preto hľadá nové cesty, ako zabezpečiť lacnejšie dodávky. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že sa pripravuje „mix“ dodávok z Ruska aj z iných európskych zdrojov a ako dodala, „hlavným dôvodom, respektíve prvým kritériom je cena“.
Zvažuje sa aj prepojenie na terminál LNG na chorvátskom ostrove Krk, kde sa plánujú nové investície do zvýšenia kapacít. Týmto krokom by Slovensko získalo flexibilitu v dodávkach a čiastočne zmiernilo riziká spojené s ukončením ruských kontraktov.
Čo môžeme očakávať v najbližších mesiacoch?
- Nárast cien plynu môže dosiahnuť desiatky percent oproti súčasnosti.
- Plošné dotácie budú pravdepodobne nahradené adresnou pomocou.
- Domácnosti s vyššou spotrebou v chladných oblastiach budú zraniteľnejšie.
jedno je však isté, pokiaľ ceny opäť nebude dotovať štátny rozpočet, domácnosti zdraženie určite čaká. No a na štedré dotácie už štát nemá kde zobrať peniaze.
