V Rusku opäť zomrel vysokopostavený manažér za mimoriadne podozrivých okolností. Andrej Badalov, viceprezident štátnej spoločnosti Transnefť, mal podľa oficiálnej verzie „vypadnúť z okna“ svojho bytu v luxusnej moskovskej štvrti Rubljovka.
Informáciu o smrti 63-ročného Andreja Badalova priniesla ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na bezpečnostné zložky. Ako predbežnú príčinu úrady uviedli samovraždu. K incidentu došlo v prestížnej moskovskej štvrti Rubljovka, kde žijú mnohí predstavitelia elity a politickej moci.
Viceprezident ruskej ropnej spoločnosti Transnefť Andrej Badalov zahynul v piatok v ranných hodinách po páde z okna svojho bytu v Moskve. Vypadol zo 17. poschodia, informuje TASR podľa správy denníka Bild. Telo Badalova (63), ktorý bol na mieste mŕtvy, objavil strážnik. Badalov údajne trpel srdcovými ťažkosťami.
Badalov mal v posledných mesiacoch čeliť značnému tlaku – ako uvádzajú viaceré zdroje blízke vedeniu Transnefti, bol podráždený, dostával sa do sporov s kolegami a vyjadroval nespokojnosť s pracovným zaťažením. Navyše sa šírili informácie, že čelil internému vyšetrovaniu pre podozrenia z neefektívneho nakladania s finančnými prostriedkami, informoval portál Forum24.
Technokrat, ktorý sa neudržal
Andrej Badalov sa narodil v roku 1962 v Krasnodare a v roku 1984 absolvoval Moskovský inžiniersko-fyzikálny inštitút. Po začiatkoch v oblasti vedy a informačných technológií pracoval v súkromnom sektore, kde zastával viacero vedúcich pozícií.
V rokoch 2007 až 2019 pôsobil ako viceprezident veľkej korporácie a následne sa stal riaditeľom výskumného ústavu Voschod, orientovaného na digitálne technológie. Do Transnefti, jedného z kľúčových hráčov v ruskej ropnej infraštruktúre, nastúpil v roku 2021. Jeho úlohou bola digitálna transformácia a automatizácia procesov – oblasť, kde jeho projekty podľa všetkého narážali na vážne problémy.
Prípadov pribúda. V Rusku opäť padajú z okien
Badalovov prípad sa tak pridáva k rastúcemu zoznamu bizarných a tragických úmrtí významných osobností v Rusku. Za posledné roky došlo k viacerým incidentom, kde bolo ako oficiálna príčina smrti uvedené „vypadnutie z okna“ – no okolnosti často naznačujú možné násilie alebo nátlak.
V novembri 2024 svet dozvedel o smrti ruského oligarchu Michaila Rogačeva (64), niekdajšieho viceprezidenta ropného gigantu Jukos, ktorý v minulosti doplatil na svoju konfrontáciu s režimom Vladimira Putina. Rogačev údajne vypadol z 10. poschodia obytného domu v Moskve. Médiá rýchlo priniesli verziu o samovražde, údajne kvôli rakovine, a spomínali aj rozlúčkový list.
Jeho blízki však tieto tvrdenia kategoricky odmietajú. Tvrdia, že neexistovali žiadne náznaky depresie, bol v dobrej nálade a nič nenasvedčovalo tomu, že by uvažoval o ukončení života.
Lukoil a jeho „prekliatie smrti“
Rogačevov prípad však zďaleka nie je ojedinelý. Lukoil, druhá najväčšia ruská ropná spoločnosť, čelí podľa DailyMail sérii podivných úmrtí:
- Ravil Maganov (67), predseda predstavenstva Lukoilu, vypadol zo špeciálnej nemocnice v Moskve v septembri 2022. Podľa štátnych médií išlo o samovraždu, no chýbal list na rozlúčku a v časti budovy, kde spadol, neboli bezpečnostné kamery.
- Jeho nástupca Vladimir Nekrasov (66) zomrel o rok neskôr, údajne na akútne zlyhanie srdca.
- V novembri 2023 zomrel Vladimir Lebedev (60), ruský senátor a podporovateľ vojny na Ukrajine, ktorý mal silné väzby na Lukoil. Našli ho obeseného na toalete vlastnej kancelárie.
- V marci 2024 zomrel aj ďalší viceprezident spoločnosti, Vitalij Robertus (53). Podrobnosti prípadu sa do médií nedostali.
Padli aj sudcovia, novinári a vojenskí úradníci
V sérii tragédií figurujú aj ďalšie významné osoby:
- Natalia Larina (50), známa trestná sudkyňa, ktorá rozhodovala v politicky citlivých prípadoch a súdila odporcov Kremľa, vypadla z moskovského mrakodrapu.
- Vladimír Jegorov (46), prominentný politik z ropného regiónu Tobolsk na Sibíri a spojenec prezidenta Putina, vypadol z okna svojho domu v decembri 2023.
- V tom istom období zomrela aj Anna Carevová (35), zástupkyňa šéfredaktora prokremeľského denníka. Našli ju mŕtvu v jej byte v Moskve – len niekoľko mesiacov po smrti jej nadriadeného Vladimira Sungorkina (68), takisto za podozrivých okolností.
- Ivan Pečorin (2022) – riaditeľ KRDV pre letecké aktivity zahynul po údajnom páde do mora pri Ruského ostrove.
- Anatolij Gerasičenko (2022) – bývalý rektor Moskovského leteckého inštitútu zahynul po páde z výšky. Oficiálne išlo o „nešťastnú nehodu“.
Zoznam uzatvára šokujúca smrť Mariny Jankinovej (58), vysokej úradníčky ruského ministerstva obrany, zodpovednej za financovanie Západného vojenského okruhu – kľúčového v invázii na Ukrajinu. Vo februári 2023 spadla zo 160-metrovej výšky v Petrohrade.
Oficiálne zdroje zväčša uvádzajú samovraždy alebo náhle zdravotné problémy. Často chýbajú dôkazy, rozlúčkové listy či kamerové záznamy. Všetky prípady spája:
- náhla smrť,
- prominentné postavenie obetí,
- napojenie na citlivé štátne štruktúry – armádu, energetiku, justíciu či propagandu,
- absencia transparentného vyšetrovania.
Politické pozadie a tieň pochybností
Smrť Andreja Badalova prichádza v čase, keď Rusko čelí rastúcemu medzinárodnému tlaku pre vojnu na Ukrajine, sankcie a vnútornú neistotu. Transnefť ako štátna firma zabezpečuje prepravu väčšiny ruskej ropy a je pod stálym drobnohľadom, a to nielen zo strany verejnosti, ale aj mocenských štruktúr.
Aj keď oficiálne vyjadrenia hovoria o samovražde, absencia transparentného vyšetrovania a opakujúci sa vzorec podobných úmrtí zanecháva mnoho otáznikov. Badalovov duševný stav, pracovný tlak aj sporné výsledky projektov digitalizácie sú možné faktory, no nie je vylúčené, že jeho smrť bola aj výsledkom vnútrofiremného boja o vplyv a peniaze.
