Európska únia navrhuje ambiciózny plán na zníženie emisií oxidu uhličitého o 90 % do roku 2040 oproti roku 1990. Zatiaľ čo Európska komisia vidí v tomto kroku kľúč k inováciám, energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti, niektoré krajiny, vrátane Česka a Poľska, vyjadrujú obavy o ekonomické dopady a realistickosť cieľa. Návrh tak otvára rozsiahlu debatu o budúcnosti európskej klimatickej politiky.
Európska komisia v stredu predstavila nový záväzný cieľ – do roku 2040 znížiť emisie CO2 o 90 % oproti roku 1990. Tento krok je súčasťou snahy dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. EK zdôrazňuje, že cieľ posilní dôveru investorov, podporí inovácie a zabezpečí stabilitu a energetickú bezpečnosť v celej Európe.
Európa si kladie ešte ambicióznejší klimatický cieľ do roku 2040
„Európska únia je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2030, ktorým je 55 %,“ uvádza sa v tlačovom vyhlásení unijnej exekutívy.
„Dnešný návrh nadväzuje na existujúci právne záväzný cieľ EÚ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % a stanovuje pragmatickejší a flexibilnejší spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť s ohľadom na dekarbonizovanú európsku ekonomiku do roku 2050,“ píše sa v dokumente.
Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra až 85 % občanov EÚ vníma klimatickú zmenu ako vážny problém a 81 % podporuje cieľ klimatickej neutrality do polovice storočia. Napriek tomu však nie všetky členské štáty súhlasia s rýchlym sprísnením cieľov.
Česko ho kritizuje
Český premiér Petr Fiala spolu s Poľskom a ďalšími krajinami vyjadrili výhrady, zdôrazňujúc potrebu zohľadniť ekonomické dôsledky a zachovať konkurencieschopnosť, píše portál lidovky.cz.
Premiér Fiala označil nový cieľ za príliš radikálny a varoval pred ohrozením prosperity. Česká republika presadzuje miernejšie znižovanie emisií, ktoré by zohľadňovalo socioekonomické dopady, a pripomína, že doterajší cieľ 55 % do roku 2030 už predstavuje výrazný záväzok. Podobne kritické postoje prejavili aj ďalšie krajiny ako Francúzsko či Maďarsko.
„Klimatické ciele už máme nastavené. Je potrebné ich rozumne plniť a prípadne upravovať niektoré veci, na ktorých sme sa možno v minulosti nejako dohodli, aby sme neohrozovali konkurencieschopnosť Európy,“ povedal Fiala v stredu na tlačovej konferencii vlády. Dodal, že nepovažuje za rozumné stanoviť si ďalší pevný cieľ.
„Rozprávali sme sa o tom, čo je potrebné urobiť, aby bola Európa konkurencieschopná. Hovorili sme o tom, čo bráni tomu, aby sme boli ešte úspešnejší,“ vyhlásil Fiala o záverečnej debate, ktorú viedli lídri EÚ vo štvrtok a ktorá sa týkala obchodných vzťahov, energetiky a konkurencieschopnosti.
Európska komisia trvá na svojom a ponúka flexibilitu
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
