Keď na prelome tisícročí opustil Boris Jeľcin Kremeľ, zanechal krajinu v chaose. No zároveň odovzdal moc človeku, o ktorom vtedy vedel len málokto – bývalému špiónovi Vladimirovi Putinovi. Muž, ktorý uprednostňoval ticho pred kamerami, sa postupne stal jednou z najmocnejších postáv modernej politiky.
Na Silvestra 1999 Boris Jeľcin oznámil, že odstupuje. Pred televíznymi kamerami vysvetľoval, že „Rusko potrebuje nových politikov, nové tváre, nových inteligentných, silných a energických ľudí“. Jeho éra – plná nestability, korupcie a náhlej transformácie z plánovanej ekonomiky na trhovú – bola pre mnohých Rusov sklamaním. Píše o tom bbc.com.
Ešte v ten večer vystúpil nový dočasný prezident. Vladimír Putin vo svojom prvom príhovore ubezpečil národ: „Nebude žiadne mocenské vákuum“. Zároveň však dodal výstrahu: „Každý pokus prekročiť hranice zákona a ústavy Ruskej federácie bude rozhodne potlačený“.
Muž s pevným postojom a čiernym pásom v judu
utin sa stal premiérom len pár mesiacov predtým, v auguste 1999. Jeho meno bolo pre verejnosť prakticky neznáme – bol to bývalý agent KGB bez veľkej pozornosti. No jeho tvrdý prístup k vojne v Čečensku mu rýchlo priniesol popularitu. V prezidentských voľbách v marci 2000 vyhral v prvom kole s takmer 53 % hlasov. V čase, keď Rusi túžili najmä po stabilite, Putin sľuboval návrat sily a poriadku.
Detstvo plné potkanov, ticha a túžby po sile
Putin vyrastal v Leningrade (dnešnom Petrohrade), v meste, ktoré zažilo hrôzy druhej svetovej vojny. Narodil sa v roku 1952, sedem rokov po skončení obliehania mesta, počas ktorého zahynul jeho starší brat a jeho rodičia takmer zomreli. Spolu žili v spoločnom byte plnom hmyzu a hlodavcov. V autobiografii spomína na jednu udalosť: „Raz som zbadal obrovského potkana a začal som ho naháňať, až som ho zahnal do kúta. A v tom na mňa zaútočil. Skočil po schodoch dole a zmizol.“
Podľa profesorky Niny Chruščovovej Putin tento príbeh často opakuje, aby zdôraznil, čím si v živote prešiel: „Chce tým ukázať, že začal odspodu – od bojov s tými najnižšími formami života – a postupne sa musel postaviť rôznym nepriateľom, doma aj v zahraničí.“
Tichý typ so silným pudom prežiť
Podľa jeho kamarátky z detstva a psychologičky Márie Osorinovej bolo prežiť v ich štvrti výzvou. „Bol malý, chudý a slabý, narodený starším rodičom, a tak preňho bolo veľmi dôležité stať sa silným, aby nedostal nakladačku“, povedala pre BBC.
Aj keď ho rodičia milovali, emócie si nechávali pre seba. „Nikdy by im nenapadlo pobozkať syna na verejnosti – to by bolo nepredstaviteľné“, dodala Osorinová.
Spolužiaci ho opisovali ako inteligentného, ale utiahnutého. „Nikdy nebol stredobodom pozornosti,“ spomínal Sergej Kudrov. „Bol taký sivý kardinál – všetko si radšej riadil z pozadia. Úplne iný než Jeľcin, ktorý sa postavil na tank a volal ľudí za sebou. Putina si v takej pozícii neviem predstaviť. On je introvert – muž činov, nie slov.“
Od špióna k prezidentovi
Už ako tínedžer túžil Putin po kariére v KGB – inšpirovala ho špionážna snímka Štít a meč z roku 1968. Keď mal 16, sám sa vybral do sídla KGB a opýtal sa, ako sa môže stať agentom. Odporučili mu vyštudovať právo. O šesť rokov neskôr ho naozaj prijali. Nasledujúcich 16 rokov žil dvojitým životom tajného dôstojníka, pričom pôsobil aj vo východnom Nemecku, keď padol Berlínsky múr.
Po návrate do Ruska v roku 1991, keď sa starý svet rozpadal, sa pridal k starostovi Petrohradu Anatolijovi Sobčakovi. Keď ten prišiel o funkciu, Putina si všimol Kremeľ. A keď Jeľcinov režim upadal, on stúpal. V auguste 1999 sa stal premiérom a koncom roka už sedel v prezidentskom kresle.
Za štvrťstoročie sa z neznámeho muža stal najmocnejší ruský líder od čias Stalina. Dnes má 72 rokov a je v piatom funkčnom období. Ako napísal Paul Kirby z BBC začiatkom roka 2024: „Akákoľvek forma opozície voči jeho vláde už zmizla a len málo čo ho môže zastaviť v tom, aby zostal pri moci až do roku 2036.“
