Zatiaľ čo väčšina zamestnancov na Slovensku má zákonom garantovaný nárok na štyri až päť týždňov dovolenky ročne, učitelia a ďalší pedagogickí pracovníci sa môžu tešiť na omnoho štedrejší oddychový režim. Niektorí z nich môžu čerpať až desať týždňov dovolenky ročne – a čo je dôležité, žiadna legislatívna hranica, ktorá by určovala maximálny počet voľných týždňov, v zákone neexistuje.
Podľa zákonníka práce majú všetci zamestnanci nárok na základnú výmeru dovolenky v trvaní štyroch týždňov ročne. Po dovŕšení 33 rokov, alebo ak sa zamestnanec trvalo stará o dieťa, sa mu nárok automaticky predlžuje na päť týždňov. Táto hranica však platí len ako minimum – zamestnávatelia môžu, a často aj poskytujú, viac voľna na základe kolektívnych či pracovných zmlúv. Informuje portál Finsider.
Učitelia sú na tom ešte lepšie
Ešte výhodnejšia situácia je u pedagogických, výskumných, vedeckých a odborných pracovníkov, medzi ktorých patria aj učitelia. Tí majú nárok na minimálne osem týždňov dovolenky ročne. Tento základ však v praxi často presahujú. Ako uviedol predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek pre Finsider, v aktuálnej kolektívnej zmluve pre rok 2025 je dohodnutý minimálny nárok na dovolenku vo výške deviatich týždňov.
„Sú aj také školy, ktoré mali v minulosti len osem týždňov dovolenky, ale s riaditeľom sa dohodli a teraz majú možno aj desať týždňov. Zväz to neskúma. Každá škola má právnu subjektivitu, základná organizácia má právnu subjektivitu a je to v kompetencii riaditeľa školy a odborovej organizácie. Maximálna hranica pritom neexistuje, platí len minimálna hranica v zákone,“ vysvetlil Ondek.
Právo na dovolenku nevzniká automaticky
Napriek tomu, že zamestnanec má nárok na dovolenku, nemôže si ju uplatniť okamžite po nástupe do práce. Najprv musí u daného zamestnávateľa odpracovať minimálne 60 dní. Ak v organizácii neodpracoval celý kalendárny rok, nárok na dovolenku sa mu kráti pomerne podľa odpracovaných mesiacov.
Konkrétne platí, že za každý mesiac odpracovaný v priebehu roka má nárok na jednu dvanástinu z ročnej výmery dovolenky. Ak neodpracoval ani spomínaných 60 dní, dovolenka sa počíta ešte presnejšie – za každých 21 odpracovaných dní patrí opäť jedna dvanástina ročnej dovolenky.
Viac dovolenky si môžu vyjednať aj bežní zamestnanci
Dlhšia dovolenka však nie je výsadou len školstva. Zamestnanci v iných sektoroch si tiež môžu dohodnúť lepšie podmienky v rámci pracovných alebo kolektívnych zmlúv. Tieto zmluvy často sprostredkujú odborové organizácie, no ak u zamestnávateľa žiadna nefunguje, zamestnanci môžu o dlhšiu dovolenku rokovať individuálne alebo kolektívne.
Zákonník práce pozná aj tzv. dodatkovú dovolenku. Tú však môžu získať len zamestnanci, ktorí pracujú v náročných alebo rizikových podmienkach. Ide napríklad o pracovníkov v zdravotníctve, ktorí prichádzajú do kontaktu s infekčnými chorobami či pracujú s ionizujúcim žiarením, ako aj zamestnancov vykonávajúcich prácu v tropických oblastiach, alebo tých, ktorí ošetrujú duševne chorých a mentálne postihnutých. Nárok na dodatkové voľno môžu mať aj pracovníci manipulujúci s chemikáliami.
Platí teda, že ak firma súhlasí, môže svojim pracovníkom ponúknuť viac ako zákonom stanovené minimum. Neexistuje žiadne obmedzenie, ktoré by stanovilo hornú hranicu počtu dní alebo týždňov dovolenky.
Dovolenku by si mali pracovníci vyčerpať najneskôr do konca kalendárneho roka, pre ktorý bola určená. Upozornilo na to Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) na svojej sociálnej sieti: „Termín čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca,“ uviedlo MPSVR.
